Ide o reakciu na výzvu bieloruského rezortu diplomacie, ktorý požadoval zníženie počtu poľských a litovských diplomatov v súvislosti s ich údajne „deštruktívnou činnosťou“ týkajúcou sa prezidentských volieb v Bielorusku.
Przydacz v rozhovore pre PAP uviedol, že požiadavka na „redukciu poľského (diplomatického) personálu je nepriateľským gestom, na ktoré bude Poľsko reagovať včas a vhodnou formou“.
Dodal tiež, že rozhodnutie o znížení počtu poľských diplomatických pracovníkov v Minsku najviac zasiahne Bielorusov, pretože väčšina diplomatov vracajúcich sa do Poľska je zodpovedná okrem iného za vydávanie víz.
„Alexandr Lukašenko spôsobil situáciu, keď sa bude vydávať oveľa menej víz ako doteraz, pretože Poľsko vydáva Bielorusku asi 60 percent víz z celého schengenského priestoru,“ spresnil Przydacz. Lukašenko podľa neho povedie svoju krajinu nielen k izolácii v diplomatickom a politickom zmysle, ale teraz pripravuje Bielorusov o možnosť cestovať po Európe.
Przydacz ocenil, že k Poľsku sa solidárne pridala väčšina európskych krajín, ktoré akreditovali svojich veľvyslancov v Minsku. Spresnil, že nemecký veľvyslanec bol povolaný na konzultácie do Berlína a podobne postupovali aj Lotyšsko, Švédsko, Česko, Slovensko a niekoľko ďalších krajín.
Litva, ktorá rovnako ako Poľsko susedí s Bieloruskom a má vyhranený postoj k Lukašenkovi, v piatok oznámila, že sťahuje z Minska svojich piatich diplomatov.
EÚ odmietla uznať Lukašenkovo sporné víťazstvo v prezidentských voľbách, ktoré sa v Bielorusku konali 9. augusta. Zároveň prijala sankcie voči najvyšším bieloruským predstaviteľom považovaným za zodpovedných za násilné zákroky proti následným protestom.
Lukašenko, ktorý je pri moci 26 rokov, nateraz vylúčil nové voľby a naďalej má podporu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ešte viac ako Poľsko rozhneval Bielorusko postoj Litvy, ktorá krátko po prezidentských voľbách poskytla útočisko 38-ročnej Lukašenkovej vyzývateľke Sviatlane Cichanovskej. Tá odmietla uznať svoju prehru a považuje sa za víťazku volieb.