Už ste si v kancelárii v mapách premenovali vodnú nádrž Gazivoda na hraniciach Kosova a Srbska na Trumpovu vodnú nádrž alebo ste to neriešili?
Nie, neriešili sme to.
Takže nepredpokladáte, že americký prezident Donald Trump získa Nobelovu cenu za mier za to, že, ako vraví, zastavil krviprelievanie medzi Srbskom a Kosovom? (tento rok šéf Bieleho domu nobelovku nedostal, pozn. red.).
Oceňujem dobrú vôľu našich amerických priateľov a ich snahu pomôcť. Zároveň je dôležité si uvedomiť, že proces v súvislosti s Kosovom a Srbskom musí viesť Európska únia. Lebo EÚ je pre zúčastnených konečnou stanicou. Jasné, že v aktivitách USA sa odráža aj volebný kalendár. Ako som však už povedal, vítame všetko, čo nám môže pomôcť.
Niektorí pozorovatelia naznačujú, akoby Amerika a EÚ stáli teraz na západnom Balkáne proti sebe. Je to tak?
Celé roky úzko spolupracujeme. Nezmenilo sa to. Logicky je však potrebné akceptovať fakt, že vláda prezidenta Trumpa potrebuje všetko, čo jej môže pomôcť a vyzerá ako zahraničnopolitický úspech. Nemení to však podstatu vzájomného silného vzťahu medzi nami.
Dohoda, ktorá sa v septembri zrodila v Bielom dome za prítomnosti srbského prezidenta Aleksandara Vučiča a kosovského premiéra Avdulaha Hotiho, sa týka najmä hospodárskej oblasti. Môžu ekonomické vzťahy vytvoriť platformu pre ďalší dialóg medzi Prištinou a Belehradom?
Nie sme proti tomu. Dôležité bude vedieť, čo bude s infraštruktúrnymi projektmi, ako sú cesty a železnice, ktoré sa spomínajú v dohode. Všetky tieto projekty už existujú v plánoch únie a do značnej miery sú na ne vyčlenené financie. Napríklad v prípade takzvanej mierovej diaľnice zo srbského Nišu do albánskeho Durrësu (Draču). Americký príspevok vnímame ako snahu vstúpiť do procesu s dodatočnými zdrojmi. V tom prípade by to bolo dobré. Nikto predsa nebude stavať dve diaľnice. Momentálne sa Európska komisia a americká strana pozerajú na to, čo je možné urobiť. USA si uvedomujú, že na západnom Balkáne nepôsobia vo vákuu, že existujú európske plány a stratégie podložené peniazmi.
Pôsobíte v novej pozícii od apríla. Čo sa napriek pandémii odvtedy podarilo dosiahnuť?
Keď som prevzal funkciu, tak sme boli v situácii, že dialóg 18 mesiacov stagnoval. Prvý krok bol, že sme sa vrátili k procesu rokovaní a EÚ je takpovediac za kormidlom. Zorganizovali sme tri stretnutia na úrovni lídrov a päť schôdzok medzi hlavnými vyjednávačmi. Proces má istý mechanizmus a pravidlá. Dohodli sme sa, ktoré prvky budú tvoriť budúcu dohodu o normalizácii vzťahov. Obe strany sa s nimi stotožnili. Máme už aj prvé dohodnuté texty. Týkajú sa nezvestných osôb, vnútorne presídlených ľudí či ekonomickej spolupráce. Teraz sú na stole veľmi zložité témy. Sú to vzájomné finančné a majetkové vyrovnanie či postavenie okresov s väčšinovým srbským obyvateľstvom. Sú to mimoriadne citlivé otázky. No nemáme čas ich odsúvať, lebo toto je proces, ktorý má vyriešiť všetky problémy. Máme už konkrétne výsledky a uvidíme, akú politickú vôľu prejavia obe strany.
Vučič má doma jasné postavenie. Situácia v Prištine je oveľa zložitejšia. Ako to ovplyvňuje vašu komunikáciu?
Tá je veľmi intenzívna s oboma partnermi. Samozrejme, v Belehrade je mocenské rozloženie veľmi jasné. Prezident Vučič je osem rokov súčasťou dialógu. Na kosovskej strane je krehká koaličná vláda s minimálnou väčšinou. Dôležité však je, že obe strany si uvedomujú potrebu dialógu. Keď som bol naposledy v Prištine, odovzdal som posolstvo, že rokovania nesmú byť obeťou vnútornej politiky. Povedal som, že dialóg musí zjednotiť politickú scénu a delegácia, ktorá rokuje v Bruseli, musí mať silný mandát. Momentálne je však politický vývoj v Prištine ovplyvnený vznesením obvinenia proti prezidentovi Hashimovi Thaçimu. Blíži sa čas, keď má sudca osobitného tribunálu v Haagu povedať, či sa stotožní s obžalobou. Má to dosah na politickú scénu a proces dialógu to spomaľuje. Nechcem špekulovať, ale v prípade, že by prezidenta obvinili, a on povedal, že vtedy odstúpi z funkcie, tak to otvorí otázky nástupníctva, fungovania vládnej koalície a podobne. Na druhej strane však tento politický vývoj nevnímam ako riziko, že by sa mohol úplne zastaviť dialóg.
Máte ideálny scenár procesu dialógu medzi Belehradom a Prištinou?
Som vždy opatrný, čo sa týka nejakých časových rámcov. EÚ dokáže postupovať tak rýchlo, ako to zvládnu naši partneri. Únia v žiadnom prípade nemá záujem proces spomaľovať. Ale nie je možné ani ho umelo urýchľovať. Verím však, že hovoríme o horizonte mesiacov, nie rokov.
Vy ste viac ráz povedali, že únia nemôže chcieť riešenie viac ako Srbsko a Kosovo. Na druhej strane sa zúčastnené strany musia dohodnúť tak, aby ich únia mohla akceptovať ako budúcich členov. Dá sa tom nájsť rovnováha?
EÚ nikomu nenanucuje nejaký text dohody. Únia pomáha, aj expertízou. Je pre nás dôležité, aby dohody Belehrad a Prištinu priblížili k EÚ, aby boli postavené na európskych normách. A zároveň, a to je tiež súčasťou môjho mandátu, finálny dokument má pomôcť stabilizovať situáciu v regióne. Nie všetko, na čom by sa obe strany mohli dohodnúť, je teda pre nás automaticky akceptovateľné, lebo ambíciou je normalizácia vzťahov medzi partnermi, ale zároveň ide aj o ich priblíženie sa k EÚ.
Aký vplyv by mala normalizácia vzťahov medzi Prištinou a Belehradom na balkánsky región?
Bolo by to obrovská úľava. Normalizácia by mala priniesť odstránenie existujúcich bariér pre pohyb ľudí, tovarov či služieb. Obe strany by sa mohli venovať iným veciam a zmizli by mnohé dilemy. V regióne máme problém Bosny, ktorý nemá priame spojenie s dialógom medzi Belehradom a Prištinou. Ale ešte pred dvoma rokmi sme hovorili, že v regióne máme tri hlavné výzvy. Podarilo sa vyriešiť otázku mena Macedónska. Keby sme sa pohli k normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, tak by sme mohli venovať plnú pozornosť zložitému oriešku, teda tomu, ako by mala fungovať Bosna a Hercegovina.
Aby sme to presne vysvetlili. Normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom znamená ich vzájomné uznanie sa?
EÚ hovorí o normalizácii a nediktuje partnerom, čo to znamená. Samozrejme, kosovská strana opakovane tvrdí, že z ich pohľadu sa rokuje o uznaní. Srbská strana na to reaguje pomerne podráždene. Ako zástupca únie sa musím držať mandátu, ktorý hovorí o normalizácii. Riešenie štatútu príde na záver rokovaní. Takže na vašu otázku odpoviem až potom.