Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že na základe dohody Moskva do Náhorného Karabachu vyšle vojenských pozorovateľov, ktorí budú dohliadať na pokoj zbraní. Podľa Alijeva bude členom mierovej misie aj Turecko.
Súčasný konflikt o Náhorný Karabach vypukol 27. septembra a bol najhorší od 90. rokov 20. storočia. Na základe dohody podpísanej Pašinjanom, Alijevom a Putinom mali boje prestať v utorok o 1:00 miestneho času (v pondelok 22:00 SEČ). V uplynulých týždňoch sa bojujúce strany dohodli na troch prímeriach, ktorá však vzápätí porušovali.
Arménsky premiér Pašinjan na facebooku označil dohodu „o ukončení karabašskej vojny“ za bolestivú a rozhodnutie ju podpísať za „mimoriadne náročné“.
„Prijal som toto rozhodnutie na základe hlbokej analýzy bojovej situácie,“ uviedol podľa agentúry Interfax. Zároveň vyjadril presvedčenie, že za súčasného stavu bol podpis dohody najlepším riešením. „Toto nie je víťazstvo. Ale nie je prehry, ak sám seba nepovažuješ za porazeného. A my sa nikdy za porazeného považovať nebudeme,“ uviedol Pašinjan.
Prídu mierové jednotky
Rusko podľa prezidenta Putina vyšle teraz do oblasti bojov mierové jednotky, ktoré budú dohliadať na pokoj zbraní na frontovej línii. Strážiť by mali okrem iného takzvaný Lačinský koridor, ktorý spája Náhorný Karabach s Arménskom. Bojujúce strany zostanú podľa Putina na doterajších pozíciách. Agentúra RIA Novosti uviedla, že ruské ministerstvo obrany už oznámilo, že z Ruska odleteli prví členovia mierovej misie. Celkovo by malo byť v Náhornom Karabachu 1 960 ruských vojakov.
Azerbajdžanský prezident Alijev označil dohodu za kľúčový moment na ceste k vyriešeniu konfliktu o Náhorný Karabach. Neskôr podľa AFP uviedol, že donútil Arménov „ku kapitulácii“. Podľa Alijeva sa mierovej misie bude zúčastňovať aj Turecko, ktoré je tradičným spojencom Baku. Alijev uviedol, že spoločná rusko-turecká misia bude trvať päť rokov a bude možné ju predĺžiť o ďalších päť. O počte tureckých vojakov prezident neinformoval. Putin v televíznom prejave o tureckej účasti nehovoril, upozornila agentúra DPA.
Podľa DPA je v dohode okrem iného klauzula o výmene vojnových zajatcov a tiel padlých vojakov. Pod dohľadom OSN by sa mali do svojich domovov vrátiť utečenci. Agentúra AP uviedla, že Azerbajdžan by mal na základe dohody získať prístup do exklávy Nachičevan cez arménske územie.
Nahnevaní Arménci spustošili úrad vlády
Arménsko dohodu s Ruskom a Azerbajdžanom podpísalo, keď v pondelok karabašské úrady pripustili, že nemajú pod kontrolou druhé najväčšie mesto Šuša, a uviedli, že azerbajdžanské jednotky postupujú smerom na regionálnu metropolu Stepanakert.
Po Pašinjanovom oznámení o podpísaní dohody vodca neuznanej Náhornej karabašskej republiky Arajik Harutjunjan uviedol, že súhlasil s „ukončením vojny, čo najskôr to bude možné“.
Podľa agentúry AFP prepukli v arménskej metropole Jerevan protesty. Demonštranti Pašinjana označili za zradcu a prenikli aj do úradu vlády, ktorý spustošili. Podľa agentúry DPA sa protestujúci dostali aj do kancelárie predsedu vlády.
Súčasné boje o Náhorný Karabach vypukli 27. septembra a o život kvôli nim prišlo zrejme niekoľko tisíc ľudí. Spor o enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom trvá desiatky rokov. Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 ešte za éry Sovietskeho zväzu. Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne, ktorá si vyžiadala približne 30 000 mŕtvych a státisíce utečencov. Doteraz sa Karabach a priľahlé územia nachádzali pod vojenskou kontrolou Arménska. Azerbajdžan považuje územie za okupované.
Macron vyzýva na trvalé politické riešenie konfliktu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval v utorok na trvalé politické riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu. Došlo k tomu po tom, čo sa Arménsko a Azerbajdžan dohodli v noci na utorok na ukončení týždne trvajúcich bojov o tento sporný región.
Macron podľa agentúry AFP tiež vyzval, aby Turecko, ktoré podporuje Azerbajdžan, „ukončilo provokácie“ v konflikte o túto enklávu, ktorá sa začiatkom 90. rokov vymanila spod kontroly Azerbajdžanu.
Francúzsky líder, ktorý sa s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom sporí v mnohých otázkach vrátane Náhorného Karabachu, dodal, že dlhodobá dohoda by mala „zachovať aj záujmy Arménska“. Podľa Macrona je potrebné „bezodkladne“ vyvinúť úsilie a pokúsiť sa o trvalé politické riešenie konfliktu, ktoré by umožnilo arménskemu obyvateľstvu v Náhornom Karabachu zotrvať v dobrých životných podmienkach a zároveň umožnilo tiež do oblasti návrat desaťtisícov ľudí, ktorí v dôsledku bojov opustili svoje domovy.