Čína Slovákov neoslňuje

, 01.12.2020 06:00
info zah
Šéf čínskych komunistov Si Ťin-pching. Autor: ,

Značná časť Európanov sa na Čínu díva negatívne. Takýto pohľad má ňu aj 42 percent Slovákov. Pozitívne Čínu vníma 28 percent opýtaných na Slovensku, ostatní sa k nej stavajú neutrálne.

Vyplýva to z prieskumu projektu Sinophone Borderlands na Palackého univerzite v Olomouci, ktorý robil analýzu získaných dát so Stredoeurópskym inštitútom ázijských štúdií (CEIAS).

Slovensko v strede

Až v 10 z 13 krajín zapojených do výskumu prevláda negatívny pohľad na Čínu. Výnimkou sú Rusko, Srbsko a z členov Európskej únie Lotyšsko, kde žije veľká ruská menšina. Okrem Slovenska a ďalších už spomenutých štátov ešte na otázky odpovedali respondenti z Británie, Česka, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Poľska, zo Španielska, Švédska a z Talianska.

"Čo sa týka vnímania Číny, tak Slovensko sa pohybuje niekde v strede medzi krajinami, na ktoré sme sa pri výskume zamerali. V porovnaní s nami existujú viaceré štáty, ktoré sa na Čínu dívajú negatívnejšie, ale aj také, ktoré sú jej omnoho výraznejšie naklonené,“ povedal pre Pravdu Matej Šimalčík z CEIAS.

Ľudia počas
		raňajšej špičky v Pekingu. 1. 12.
		2020
Bezpečnostná služba v
		ochranných oblekoch
		sa...
+4Muž vykonáva ranné
		cvičenie, ďalší v rúškach
		sa...

"Výskum ukazuje, že negatívny pohľad na Čínu dominuje vo väčšine krajín. V USA a v západnej Európe sa pritom pomerne často vyskytujú názory, že stredná a východná Európa sa k Pekingu správa niekedy až príliš priateľsky,“ reagoval na výsledky štúdie Björn Jerdén, šéf Programu pre výskum Ázie na Švédskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy.

Šimalčík pripomína, že vidieť trend, ako sa za posledné tri roky v Európe zhoršovalo vnímanie Číny. V menšej miere sa to týka aj Slovenska. Negatívnejšie sa na Peking za toto časovo obdobie začala pozerať asi štvrtina respondentov, pozitívnejšie asi pätina.

"Čína na Slovensku ešte nie je takou výraznou politickou témou ako napríklad v Česku. Na jej negatívnom vnímaní sa však asi podieľalo viacero faktorov. Prvým je pandémia choroby COVID-19. Ďalšími by mohlo byť, ako sa na Slovensku riešila téma Hongkongu či rôzne správy týkajúce sa ľudských práv v súvislosti s Ujgurmi alebo Tibetom. Možno sa tu odráža aj fakt, že sa proti Číne začala viac vymedzovať slovenská politická reprezentácia. V rámci existujúcej koalície sa rodí akýsi konsenzus, že v súvislosti s Pekingom prevažujú negatíva nad pozitívami. Je to pomerne veľká zmena vnímania oproti predošlej vláde,“ tvrdí Šimalčík.

Podľa experta Slováci Číne pomerne málo dôverujú, čo sa týka porovnania s ďalšími veľmocami. Zaostáva za Európskou úniou, USA aj Ruskom. Prieskum však potvrdil dlhodobejšiu skutočnosť, že obyvatelia Slovenska vnímajú Moskvu stále dosť pozitívne. "Takto sa na Rusko pozerá viac ako 40 percent respondentov. Zaostáva za ním nielen Čína, ale aj Amerika,“ skonštatoval Šimalčík. Najlepšie sa však pri porovnaní štyroch hlavných globálnych hráčov javí Slovákom EÚ. Dôveruje jej 47 percent účastníkov prieskumu.

Čo urobí Čína?

Komunistický režim v Pekingu si roky budoval vzťahy na medzinárodnej scéne hlavne cez ekonomické a obchodné nástroje. Mäkkú silu Číny však s nástupom súčasného lídra Si Ťin-pchinga postupne nahrádzal agresívnejší prístup. Ten momentálne vyvrcholil takzvanou diplomaciou vlčích bojovníkov. Peking sa snažil najmä na jar počas pandémie zdôrazňovať, ako svetu pomáha. Na druhej strane tvrdo útočí na kritikov, ktorí poukazujú na to, ako režim na začiatku nákazu zahmlieval.

Zaujímavé v tejto súvislosti je, že takmer 50 percent Slovákov si myslí, že počas pandémie pomáhal Peking najviac. Len snahy EÚ vnímajú respondenti ešte výraznejšie. No zároveň viac ako 30 percent Slovákov verí konšpiračnej teórii, že nový koronavírus vznikol v čínskom laboratóriu a odtiaľ ho zámerne rozšírili.

Okrem témy pandémie sa na Čínu v poslednom období upriamuje čoraz viac pozornosti v súvislosti so šírením nových technológii a s nimi spojených bezpečnostných rizík. Vzhľadom na prieskum medzi Európanmi sa zdá, že Peking by sa mal zamyslieť nad metódami, akými sa snaží osloviť svet.

"Negatívny pohľad na Čínu sa netýka len západnej Európy. Vidíme ho aj v postkomunis­tických krajinách visegrádskej štvorky. Pre čínskych nacionalistov je na základe toho zložitejšie tvrdiť, že zhoršenie vzťahov je výsledok imperializmu Západu a rasizmu. Mali by sa skôr snažiť pochopiť, že síce diplomacia vlčích bojovníkov je asi niečo, čo sa im páči, a prináša im isté výhody na domácej scéne, ale globálne za ňu Čína platí vysokú cenu,“ povedal pre Pravdu Peter Gries, profesor čínskej politiky na Manchesterskej univerzite.

Šimalčík si myslí, že keby sa na výsledky prieskumu pozerali európske vlády, tak z neho vyplýva, že ich občania by boli ochotní podporovať asertívnejšiu politiku k Pekingu. Ukazuje sa, že Čína pomocou mäkkej moci nedokáže zakryť svoje nedostatky, ktoré súvisia so samotnou povahou vládnuceho režimu. "Keby bol však Peking diplomaticky ešte ostrejší, v konečnom dôsledku by to asi viedlo k ďalšiemu zhoršeniu vzťahov s Európou,“ predpokladá Šimalčík.

"Vyzerá to tak, že čínska mäkká sila v Európe do značnej miery zlyhala. Vo všetkých krajinách sa ukazuje, že ľudia majú negatívne pohľad na to, aký vplyv má Peking na globálnu scénu a na demokraciu v iných krajinách. Týka sa to aj štátov, ktoré sa celkovo pozitívnejšie dívajú na Čínu, teda Ruska, Srbska a Lotyšska. Európa nepreferuje ani vstup Pekingu do 5G sietí. Istým spôsobom pozitívne vníma iba investície a obchod s Čínou,“ dodal Marc Julienne z Centra výskumu Ázie vo Francúzskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Slovensko #Európa #cínska politika #Čína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku