„Toto nie je miesto pre ľudskú bytosť. Nie je vhodné ani pre psa,“ hovorí 48-ročný Chudadád, ktorý je závislý na heroíne a pervitíne – známom tiež ako metamfetamín – posledných päť rokov.
Heroín je už dlho problémom v Kábule, teraz ale mnoho narkomanov prechádza na pervitín, ktorý je lacnejšou, no podobne nebezpečnou drogou. „Keď som začínal s drogami, pervitín nebol príliš bežný,“ dodáva Chudadád. „Ale posledných pár rokoch ho začína brať čím ďalej, tým viac ľudí.“
Nová inštitúcia Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction – EMCDDA) varuje, že Afganistan sa stáva významným svetovým výrobcom pervitínu. Z tunajších makových polí už dnes pochádza väčšina svetovej produkcie heroínu, pričom EMCDDA upozorňuje, že z pervitínu sa tu môže stať rovnako tak veľký biznis.
Stovky nelegálnych laboratórií
Rozmach tejto drogy je dôsledok zistenia výrobcov drog, a síce že rastlinu chvojník, ktorá vo viacerých častiach Afganistanu rastie úplne voľne, možno použiť na výrobu kľúčovej ingrediencie pervitínu – látky efedrín.
„Zistenie, že sa pervitín dá vyrábať z rastliny divoko rastúcej v horách, úplne zmenilo pravidlá hry,“ hovorí David Mansfield, odborník na výrobu drog v Afganistane a súčasne vedúci autor štúdie EMCDDA.
Podľa neho pašeráci drog skôr získavali efedrín z ďaleko drahších dovážaných liekov, teraz sú ale schopní používať s pomocou „jednoduchej chémie“ ďaleko lacnejšiu náhradu.
Chvojník sa k výrobe pervitínu používa aj iných častiach sveta, nie však v tak veľkom meradle ako v Afganistane. Pomocou satelitných snímok a rozhovorov s afganskými výrobcami drog Mansfield a jeho tím výskumníkov odhalili viac ako 300 nelegálnych výrobní efedrínu len v jednom okrese Bakwa (provincia Farah – pozn. red.) na západe Afganistanu. Oblasť sa stala strediskom obchodu s pervitínom v krajine, Mansfield však identifikoval laboratória aj inde.
Jeho tím zistil, že výroba pervitínu sa v krajine skladá z dvoch úrovní. Efedrín vďaka ľahšiemu technologickému postupu zvyčajne vyrábajú ľudia v chudobných domácnostiach, ktorí potom látku predávajú do špecializovanejších „pervitínových varní“.
Efedrínové laboratória sa na snímkach podarilo odhaliť vďaka veľkému množstvu odpadových vôd a tiež vysušeným rastlinám chvojníka skladujúcich vo veľkom množstve na otvorených priestranstvách.
Foto: www.emcdda.europa.eu
USA, Taliban a obchod s drogami
Spojené štáty v máji 2019 podnikli v Afganistane počas jediného dňa 68 leteckých úderov na údajné drogové laboratória. Vysoký počet obetí z radov civilistov v kombinácii so skutočnosťou, že improvizované laboratóriá je možné relatívne ľahko obnoviť, však USA prinútil od svojho snaženia upustiť.
Rovnako ako na iné odvetvia v oblastiach pod kontrolou Talibanu uvalilo povstalecké hnutie dane aj na obchod s drogami. EMCDDA odhaduje, že len v okrese Bakwa takto ročne vyberie štyri milióny dolárov.
Jeden afganský pašerák drog povedal BBC pod podmienkou anonymity, že dane Taliban vyberá ako od zberačov chvojníka, tak i tých, ktorí drogy prevážajú na predaj. „Kontrolné stanovištia Talibanu sú všade,“ hovorí. „Takže to pred nimi nejde schovať.“
Na otázku, prečo Taliban s ohľadom na svoju islamskú ideológiu obchod s drogami nelikviduje, pašerák odpovedá, že hnutie uplatňuje túto logiku: „Sme vo vojne, takže je to v poriadku, ale až príde správny čas, tak to zakážeme.“
Afgánsky pervitín a Európa
Časť pervitínu vyrobeného v Afganistane sa spotrebuje priamo v krajine alebo v susednom Iráne. Droga sa ale podľa všetkého vyváža oveľa ďalej. Srílanské námorníctvo tento rok na nákladnej lodi objavilo pervitín zrejme vyrobený v Afganistane v hodnote desiatok miliónov dolárov.
Vzhľadom k ustáleným trasám pašerákov heroínu cez Pakistan, Irán a východnú Afriku panujú obavy, že časť afganského pervitínu skončí i v Európe.
Podľa ďalšieho zo spoluautorov štúdie Andrewa Cunninghamma doteraz užívanie pervitínu v Európe nie je „všeobecne rozšírené“, je ale dosť pravdepodobné, že si afganský pervitín za určitú dobu cestu do Európy nájde.