„Rozhodl som sa odstúpiť,“ vyhlásil Orban v pondelok večer. „Trento krok má presný cieľ, ktorým je začať rokovania o vytvorení novej vlády na základe výsledkov parlamentných volieb,“ dodal podľa agentúry Agerpres.
Hoci Orban pred voľbami občanov ubezpečoval, že prísť voliť je pre zdravie menej riskantné, ako zájsť si nakúpiť do obchodu, hlasovalo napokon iba 32 percent registrovaných voličov, najmenej od pádu komunistického režimu.
Dve tretiny oprávnených voličov sa aj v deň hlasovania riadili do omrzenia opakovanou radou, že majú sedieť doma. A z tej tretiny, ktorá sa k urnám nebála prísť, bolo až príliš veľa popieračov koronavírusu, ktorí vyčítajú Orbanovej vláde tvrdé protiepidemické opatrenia.
Víťaz vládu nezostaví
Namiesto 45 percent, ktoré im naznačovali februárové preferencie, získali Orbanovi liberáli napokon iba 25 percent hlasov. Nominálnym víťazom sa stali ich úhlavní rivali. Sociálni demokrati, ktorí vládli krajine s krátkymi prestávkami tri desaťročia, dostali dôveru tridsiatich percent hlasujúcich. Oproti voľbám v roku 2016 stratili tretinu svojho elektorátu.
Po politickom bankrote, ktorý sociálni demokrati utrpeli vlani na jeseň, keď ako jednoznačne najsilnejšia parlamentná strana neboli schopní udržať sa pri moci, teraz nečakane vstávajú z popola.
Sociálni demokrati vlani doplatili na pokusy obmedziť nezávislosť justície. Keď po búrlivých pouličných protestoch prišli o koaličného partnera, nezostala im iná možnosť, než sa zmieriť s menšinovým kabinetom Orbana. Ich nový predseda Marcel Ciolacu sa medzičasom dištancoval od svojho predchodcu, ktorý si odpykáva trest za zneužitie právomocí, aj od desiatok ministrov, poslancov či starostov strany, ktorí boli odsúdení za korupciu.
Terčom reštrikcie
Ciolacu, podobne ako lídri nového krajne pravicového združenia AUR, ktoré je so ziskom 9 percent hlasov najväčším prekvapením volieb, stavil na kritiku reakcie vlády na pandémiu. "Skutočný vírus, ktorému Rumunsko čelí, je PNL,“ zaútočil na Orbanovu stranu. "Bolo to hlasovanie proti zatváraniu škôl, trhovísk, kostolov, proti bankrotom tisícok firiem a strate státisícov pracovných miest,“ citoval lídra sociálnych demokratov portál BalkanInsight.
Sociálni demokrati sa pre nedostatočný koaličný potenciál k moci zatiaľ nevrátia, z opozície však budú môcť pohodlne skúšať stabilitu budúcej koalície. Tú mienia liberáli zostaviť s centristickým blokom USR-PLUS (15 % hlasov), ktoré má ešte radikálnejšie reformné predstavy ako oni. Tandem by im ale na väčšinové vládnutie nestačil, do budúceho kabinetu tak budú musieť pribrať aj stranu rumunských Maďarov (6 %), ktorá sa teší masívnej podpore Budapešti.
Prezident Klaus Iohannis, ktorý je zásadným odporcom sociálnych demokratov, už naznačil, že zostavením vlády poverí lídra liberálnej strany, z ktorej on sám vzišiel. Hlava štátu by podľa ústavy musela vymenovať za premiéra kandidáta víťaznej strany len v prípade, ak by tá získala viac ako 50 percent hlasov. Iohannis netají, že si želá koalíciu liberálov s reformistickým blokom USR-PLUS. "Rumunsko potrebuje parlamentnú väčšinu ochotnú uskutočniť potrebné reformy, spustiť investičné projekty a obnoviť boj proti korupcii,“ citovala prezidenta agentúra Reuters.