Do poslednej chvíle sa obe strany snažia nájsť recept na uzavretie obchodnej zmluvy. V nedeľu uplynul hraničný termín, dokedy sa mala dohoda zrodiť. V telefonickom rozhovore však šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a britský premiér Boris Johnson súhlasili, že sa ešte pokúsia vyjednávať o niečo dlhšie. Stále je však pravdepodobné, že na Nový rok príde tvrdý brexit.
Zrážka princípov
Referendum o zotrvaní Británie v únii sa konalo 23. júna 2016. Skočilo sa výhrou stúpencov odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Británia členom únie nie je od 1. februára. A už výstupová dohoda sa rodila veľmi ťažko. Išlo v nej pritom v zásade len o tri hlavné veci. Práva občanov po brexite, finančné vyrovnanie záväzkov a snaha vyhnúť sa „tvrdej“ hranici v Írsku. Politológ Robin Pettitt z Kingstonskej univerzity v Londýne nie je prekvapený, že sa zdá, že momentálne smerujú Británia a Európska únia k nedohode.
"Dôvod na to je takpovediac zapísaný v DNA brexitu. Jeho zmyslom malo byť opätovné prevzatie kontroly nad reguláciami, ktoré momentálne majú na starosti inštitúcie EÚ. Z pohľadu únie však akákoľvek dohoda musí vyriešiť otázku rovnakých podmienok hospodárskej súťaže pre všetky subjekty. V podstate to znamená, že Británia by sa musela riadiť pravidlami únie. Ale celá myšlienka brexitu je založená na tom, že Spojené kráľovstvo to robiť nemá,“ uviedol pre Pravdu Pettitt.
Zrážku dvoch princípov včera v televízii Sky News potvrdil britský minister zahraničných vecí Dominic Raab. "Chceme, aby sa s nami zaobchádzalo ako s ktoroukoľvek inou nezávislou demokraciou. Ak to dokáže EÚ akceptovať na politickej úrovni, tak máme dôvod na to, aby sme boli presvedčení, že dohoda je možná, ale sme od toho veľmi ďaleko,“ vyhlásil Raab.
No podľa britskej BBC, ktorá sa odvoláva na vládne zdroje, v sobotu večer Londýn odmietol ponuku Bruselu na dohodu ako neakceptovateľnú. Podrobnosti návrhu nezverejnili, ale expert na EÚ a Britániu profesor David Phinnemore z Kráľovskej univerzity v Belfaste si myslí, že najväčším problémom obchodnej dohody zostáva, ako vyriešiť už spomenuté otázky konkurencieschopnosti firiem. Únie nemôže súhlasiť s tým, aby mali britskí podnikatelia prístup na jej trh, ale zároveň sa riadili zásadne inými štandardami, mali výrazne iné podmienky pre zamestnancov či prístup k štátnej pomoci.
"Z pohľadu EÚ musia existovať jednotné pravidlá. V prípade, že Británie získa prístup na trh únie a na jej tovary sa nebudú vzťahovať clá a kvóty, Spojené kráľovstvo sa bude musieť riadiť istými regulačnými mechanizmami EÚ. Iný prístup nemôže Brusel akceptovať,“ zdôraznil Phinnemore. "Vláda v Londýne tvrdohlavo odmieta akúkoľvek dohodu, ktorá by v budúcnosti mohla obmedziť jej možnosti nastavovať doma pravidlá pre podnikateľský sektor. Niektorí pozorovatelia to vnímajú tak, že premiér Johnson je zaseknutý v predstave čistej formy národnej suverenity a nedokáže prijať podmienky, ktoré by viedli k dosiahnutiu obchodnej dohody s EÚ,“ skonštatoval pre Pravdu Phinnemore.
"Obchodné zmluvy nevznikajú preto, aby nimi jedna strana mohla potvrdiť svoju samostatnosť, ale preto, aby sme dokázali manažovať to, ako od seba závisíme,“ pripomenula včera pre Sky News španielska ministerka zahraničných vecí Arancha Gonzálezová.
Vážne hrozby
Samozrejme, aj EÚ má politické červené čiary, ktoré odmieta prekročiť a ktoré sú často založené na národných záujmoch jednotlivých štátov. Týka sa to najmä rybolovu, pri ktorom niekoľko krajín na čele s Francúzskom v podstate trvá na prístupe do britských vôd. Nemecký profesor ekonómie Marcel Fratzscher z Humboldtovej univerzity v Berlíne tvrdí, že únia by mala byť flexibilnejšia.
"Neschopnosť dosiahnuť dohodu je vážna hrozba pre Spojené kráľovstvo. Jeho národná integrita do značnej miery závisí od Veľkopiatkovej dohody z roku 1998 a od toho, že medzi Severným Írskom a Írskom neexistujú hranice. No keď Európa nedokáže dospieť ani k dohode o vytvorení dlhodobého partnerstva so Spojeným kráľovstvom, je malá šanca, že sa dokáže stať globálnou mocnosťou,“ napísal Fratzscher v komentári pre Project Syndicate.