Ľudskoprávni aktivisti tento krok označili za porušenie slobody prejavu na demokratickom juhu polostrova a „scestnú stratégiu“, ktorej cieľom je vyhovieť severokórejského režimu, píše agentúra AFP.
Návrh legislatívy, ktorá zakazuje zasielanie letákov, pamäťových USB kľúčov či peňazí do Severnej Kórey, podporilo v 300-člennom juhokórejskom parlamente 187 poslancov.
Väčšinou išlo o zákonodarcov vládnucej ľavicovo-liberálnej Demokratickej strany (DMP), ktorej členom je aj úradujúci prezident Mun Če-in. Ten dlhodobo presadzuje ústretovú politiku voči Severnej Kórei s ktorou sa usiluje o dobré vzťahy. Naopak všetci poslanci konzervatívnej opozičnej Strany ľudovej sily hlasovanie bojkotovali.
Za porušenie tohto zákona hrozí trest väzenia do výšky troch rokov alebo pokuta 30 miliónov wonov (zhruba 28-tisíc dolárov).
Aktivista Pak Sang-hak z organizácie Bojovníci za slobodnú Severnú Kóreu (FFNK), ktorá vykonáva letákové kampane zamerané na KĽDR, vyhlásil, že nový – podľa neho nelegitímny zákon – nebude rešpektovať. Vyhlásil, že FFNK „bude v tejto činnosti ďalej pokračovať,“ píše AFP.
Pchjongjang dlhodobo ostro odsudzuje juhokórejských aktivistov a severokórejských utečencov, ktorí na jeho územie vypúšťajú teplovzdušné balóny s letákmi kritizujúcimi situáciu v oblasti ľudských práv v KĽDR a severokórejský jadrový program.
Dlhodobo napäté vzťahy medzi oboma kórejskými štátmi sa ešte viac vyhrotili v júni tohto roku. KĽDR v reakcii na neochotu Soulu zastaviť činnosť aktivistov vyhodila do vzduchu budovu spoločného styčného úradu s Južnou Kóreou, ktorý symbolizoval snahy o zmierenie oboch štátov Kórejského polostrova.
Medzikórejské vzťahy ochladli po schôdzke prezidenta USA Donalda Trumpa s Kim Čong-unom vo vietnamskom Hanoji vo februári 2019, ktorá sa skončila bezvýsledne. V patovej situácii sa ocitli aj rokovania o ukončení jadrového programu KĽDR medzi Pchjongjangom a Washingtonom.