Ako vnímate dohodu aj z pohľadu Slovenska? Zrodila sa na poslednú chvíľu. Je zmluva dobrý kompromis alebo sa v súvislosti s ňou dá hovoriť o víťazoch a porazených?
Už po referende v roku 2016 som sa netajil, že nie som nadšený, že Spojené kráľovstvo opúšťa EÚ. V istých chvíľach to vyzeralo tak, že z toho bude taliansky rozvod so všetkým, čo k nemu patrí. Som rád, že sa to nakoniec nepotvrdilo. Hľadali sme najlepšie riešenie v rámci zlej situácie, ktorú predstavuje odchod jednej členskej krajiny z únie. Ťažko ešte posúdiť celú dohodu, ktorá má 1 246 strán, či je úplne vyvážená, či jedna alebo druhá strana v niečom nepotiahla za kratší koniec. Je všeobecne známe, že najdlhšie sa rokovalo o rybolove. Teda azda o najmarginálnejšej a z pohľadu Slovenska ako vnútrozemskej krajiny aj o najmenej pochopiteľnej oblasti.
Prečo práve o rybolove?
Túto oblasť sprevádza veľa sentimentu. Pýtal som sa európskych kolegov, prečo strácame toľko času s rybolovom. Pripomenuli, že to bol dôvod, pre ktorý z Európskych spoločenstiev odišlo Grónsko a dva razy do únie nevstúpilo Nórsko. Je dobré, že na rybolove sa dohoda nezasekla a že je súčasťou kompromisu. O tom to je. O tak povediac win-win situácii, teda o víťazstve a spokojnosti pre obe strany. Síce sa rozchádzame, ale je to kultivovaným spôsobom a na základe dohody, ktorá nám umožní intenzívne ekonomické prepojenie. A čiastočne aj politické.
Pre Slovensko boli pri rokovaniach dôležité viaceré oblasti. Clá na tovar a práva občanov určite patrili k nim. Ste spokojný?
Myslím, že áno. Priali sme si, aby Spojené kráľovstvo neodmietlo účasť v programe Erasmus. Bude to asi mrzieť najmä viacerých mladých Slovákov. Pre ekonomiku je dôležité, že sme dosiahli kompromis pri tom, čo v angličtine nazývame level playing field. Teda rovnaké podmienky pre všetkých, ktorí pôsobia na vnútorných trhoch Británie a únie. Dohodli sme sa aj na riešení budúcich sporov, čo bola veľmi problematická oblasť. Ukázalo sa však, že kde je vôľa, tam je cesta, hoci premiér Boris Johnson, ako jeden z protagonistov brexitu, hovoril o úplnom prevzatí kontroly. Samozrejme, pre nás bol zásadné, aby sme vyriešili práva občanov. Slováci budú mať na základe dohody možnosť zostať v Spojenom kráľovstve a budú mať zaistené sociálne práve aj do budúcnosti, čo sa môže týkať vyplácania dôchodkov. Jednoznačne sme tlačili, aby to bolo súčasťou dohody.
Ako hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier viedol rokovania? Mali členské štáty dostatok informácií?
Barnier mal konkrétny mandát, ktorého sa držal a neodklonil sa od neho. Problém však spočíva v tom, a upozorníme na to spoločne s ďalšími krajinami, že pre časovú tieseň sme sa dostali do situácie, že sme dohodu už len v podstate museli vziať na vedomie. Nedá sa povedať, že takto si to členské štáty predstavovali. Do procesu sa nezapojili národné parlamenty, ani len ich európske výbory. Znejú ubezpečenia, že toto je výnimočná situácia, ktorá sa už nebude opakovať. Pokiaľ ide o vyjednávačov, tak odviedli obrovský kus práce. Stovky či tisícky hodín strávili nad obsiahlym textom dohody. Zmluva je dobrá správa pre všetkých, hoci detaily si ešte musíme vyhodnotiť. Možno tam budú veci, ktoré by sme zo slovenského pohľadu radi zmenili, ale musíme sa zmieriť s tým, že toho je zmluva 27 štátov EÚ s bývalým členom.
Azda je preto dobre, že dohodu ešte bude hodnotiť v prvých týždňoch nového roku Európsky parlament.
Určite áno. Stále máme minimálne možnosť povedať, čo sme si prípadne predstavovali inak a poučiť sa z toho. Verím, že v budúcnosti už nezažijeme odchod členskej krajiny. Ale môžeme sa poučiť v zmysle rokovaní s iným partnermi. Napríklad by mohla prísť možnosť vyjednať zaujímavú obchodnú dohodu s USA či s inými krajinami. Viem si predstaviť, že v prípade Británie by sme išli nad rámec toho, čo sme vyjednali. Hovoril som už skôr o vzťahoch, aké máme s Nórskom, Islandom či Lichtenštajnskom v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Ale na také dohody treba dvoch. Voľa zo strany Británie na to nebola. Mrzí ma, že od 1. januára 2021 sa priestor slobody pohybu pre našich občanov zredukuje, hoci obchodné vzťahy sa zachovajú. Je to však rozhodnutie Britov a musíme ho rešpektovať.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa britská politická scéna vyrovná so vzťahmi s EÚ. Keby v budúcnosti malo Spojené kráľovstvo záujem, aby sa stalo súčasťou jednotného trhu a colnej únie, aká mal byť reakcia?
Priblíženie Británie a EÚ je vítané. Samozrejme, platí, čo sme hovorili celý čas, že štát mimo EÚ nemôže mať práva členskej krajiny. Aj dohoda vytvára podmienky, že Británia môže dodatočne vstúpiť do niektorých spoločných programov, ak sa na nich bude adekvátne finančne a personálne podieľať. EÚ vystiera ruku na spoluprácu. Ako ste povedali, nedá sa vylúčiť rôzny politický vývoj v Spojenom kráľovstve. Trúfam si povedať, že aspoň prvé roky mimo únie budú minimálne pre časť Britov zložité. Sledujeme proces v Škótsku a bude to tak asi aj v Severnom Írsku. Sú to faktory, ktoré môžu v budúcnosti pritlačiť britskú politickú elitu bližšie k únii.