Mjamarská armáda odmietla uznať výsledky novembrových volieb a v krajine prevzal moc hlavný veliteľ ozbrojených generál Min Aun Hlain. Su Ťij zadržali. Jej strana Národná liga za demokraciu vyzvala obyvateľov, aby sa proti vojenskému prevratu postavili.
V roku 2016 mala Pravda príležitosť hovoriť so Su Ťij. Prinášame vám rozhovor, ako vtedy videla budúcnosť svojej krajiny. V Rangúne sa exkluzívne stretla s niekoľkými európskymi novinármi v rámci takzvanej misie pre rast pod vedením podpredsedu Európskej komisie Antonia Tajaniho. Pravda sa na podujatí zúčastnila ako jediný zástupca médií z nových členských krajín EÚ. Zároveň išlo o prvé stretnutie pracovnej skupiny únie pre Mjanmarsko, ktorá má pomáhať krajine aj s prechodom k demokracii.
Navštívili ste Česko, Poľsko a Maďarsko, ktoré majú svoje skúsenosti so zmenami politického systému. Aké poučenie ste si odniesli zo strednej Európy?
Nielen vo vašich krajinách, ale aj inde som sa naučila, že politika nikdy nie je ľahká (smiech). A nikdy nekončí. Stále sa v nej niečo deje. Kým sú v nej ľudia, vždy sa niekam posúva. Politika tu bude s nami, kým bude existovať svet. Takže je to ustavičná snaha o to, aby sme zabezpečili, že budeme robiť správne veci. Nepríde to automaticky. Nie je to len tak, nedá sa na to čakať so založenými rukami. Musíme na tom pracovať zo dňa deň, z roka na rok, z desaťročia na desaťročie, z generácie na generáciu. Nebudujeme niečo pre zajtrajšok.
Z domáceho väzenia ste sa dostali v novembri 2010. Do konca roka by v Barme nemali byť vraj žiadni politickí väzni. Podarí sa to?
Niekto mi to moje výročie aj pripomenul. Prezident Thein Sein naozaj povedal, že na konci decembra už nebudú v krajine žiadni politickí väzni. Ak stále budú, mali by ste sa spýtať jeho, prečo je to tak.
Tvrdíte, že investície do vašej krajiny sú potrebné, ale musia byť zodpovedné. Ako si to predstavujete?
Chceli by sme, aby investície pomohli krajine čo najlepším spôsobom. Znamená to, že všetci obyvatelia by mali pocítiť výhody, ktoré tento proces prináša. Aby získali z ekonomického rozvoja, ktorý je s tým spojený. Preto budem rada, keď budete u nás investovať. V žiadnom prípade nie sme proti tomu. Sme však za rozvojové investície správneho charakteru.
Čo to znamená?
Musia ísť ruka v ruke s uvedomením si politických, sociálnych a environmentálnych dosahov. Nemalo by ísť len o hospodárske nástroje. Samotný rozvoj ekonomiky nie je to jediné, čo zlepší život v našej krajine. Aby k tomu došlo, potrebujeme mier a stabilitu. Tie závisia aj od iných faktorov, ako sú len tie ekonomické. Boli by sme radi, keby ste si to uvedomili. Je veľmi dôležité, aby tí, čo chcú podnikať v Barme, chápali, že sa musia na krajinu dívať s očami dokorán. Nie sa len zamerať na jeden sektor, na ktorom by mohli zarobiť. Už som viac ráz povedala, že očakávam, že podnikateľom ide o zisk. Ak by nedokázali zarobiť, bola by to zbytočná snaha. Keď z investícií u nás nezískate vy, nezískame tým nič ani my. Chcem však, aby ste si uvedomili, že je potrebné vytvoriť také prostredie, z ktorého budú skutočne profitovať investori, ale aj naša krajina.
Podnikatelia teda majú mať v Barme poriadne otvorené oči. Čo však uvidia?
V prvom rade som politička, tak hovorím, nech sa pozrú na politickú scénu. Hovorím o zodpovednosti. Nemali by sme na ňu zabúdať pri investíciách. Rozprávam sa s ľuďmi v Barme o ich ľudských právach, o demokracii. Vždy však hovorím, že práva so sebou prinášajú aj zodpovednosť. Musia byť neoddeliteľné. Mali by ste našu vládu prinútiť, aby pochopila, že politická dimenzia je veľmi dôležitá. Preto spomínam zmeny ústavy. Je to kľúčová otázka pre Barmu. Ten, kto by to chcel ignorovať, tak nemôže vnímať život v našej krajine. (Su Ťij podľa súčasnej ústavy nemôže kandidovať za prezidentku, lebo jej deti majú cudzie štátne občianstvo, pozn. red.).
Zmení sa teda ústava?
Správa má byť pripravená do konca januára budúceho roku.
Cítite v tom dostatočnú podporu od Európskej únie, od medzinárodného spoločenstva?
Radi by sme jej videli viac, ale povedala by som, že už začína prichádzať výraznejšie. Zdá sa, že svet si len teraz uvedomuje, aká je situácia.
Armáda prevzala moc v krajine
Armáda vyhlásila v pondelok v Mjanmarsku výnimočný stav, ktorý bude trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal jej hlavný veliteľ generál Min Aun Hlain. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie televízie, ktorú vlastnia ozbrojené sily.
Podľa vyhlásenia armády je tento krok potrebný na zachovanie „stability“ štátu. Armáda zároveň obvinila volebnú komisiu, že sa nezaoberala „obrovskými nezrovnalosťami“, ku ktorým došlo vo vlaňajších novembrových voľbách.
Oznámenie armády prišlo krátko po tom, ako skoro ráno miestneho času zadržala de facto premiérku Aun Schan Su Ťij, mjanmarského prezidenta Win Mjina a ďalších popredných predstaviteľov jej vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD), ako aj zákonodarcov a členov regionálnych vlád.
Agentúra AP a ďalšie svetové médiá informovali, že v hlavnom meste Nepjito, kde sa mal v pondelok na svojom ustanovujúcom zasadnutí zísť nový mjanmarský parlament, ktorý vzišiel z novembrových volieb, nefungujú telefonické linky ani internet a nie je možné skontaktovať sa s centrálou NLD. Podľa BBC sa v uliciach hlavného mesta Nepjito a bývalej metropoly Rangún pohybujú vojaci.
Zadržanie predstaviteľov NLD je vyvrcholením stupňujúceho sa napätia medzi civilnou vládou a vplyvnou armádou. Tá poukazuje na rozsiahle nezrovnalosti v novembrových voľbách, v ktorých NLD získala 396 kresiel v 476-miestnom parlamente.
V Mjanmarsku sa iba pred desaťročím skončila takmer 50-ročná vláda vojenskej junty; krajina sa riadi ústavou navrhnutou juntou v roku 2008, ktorá delí moc medzi civilnú vládu a generálov. Pre armádu je vyhradených 25 percent z celkového počtu kresiel a niekoľko kľúčových ministerských pozícií. Armáda tiež môže vyhlásiť výnimočný stav.
Voľby z 8. novembra 2020 boli len druhé od skončenia vojenskej diktatúry v roku 2011. Armáda však ich výsledok spochybnila a na najvyšší súd podala sťažnosti na prezidenta krajiny predsedu volebnej komisie. Tá obvinenia z podvodov minulý týždeň odmietla.
Obavy z vojenského prevratu vzrástli po tom, ako hlavný veliteľ armády Min Aun Hlain v stredu uviedol, že ústava by sa mohla za určitých okolností „zrušiť“, ak sa zákony nebudú dodržiavať. V sobotu však armáda poprela, že by hrozila prevratom a obvinila nemenované organizácie a médiá zo skresľovania svojho postoja a vytrhnutia generálových slov z kontextu.
Od získania nezávislosti od Británie v roku 1948 došlo v Mjanmarsku k dvom vojenským prevratom — v rokoch 1962 a 1988. Aun Schan Su Ťij, nositeľka Nobelovej ceny za mier, strávila 20 rokov v domácom väzení, kým ju armáda v roku 2010 neprepustila.
(tasr)