Srbsko doteraz zaočkovalo vyše 550-tisíc ľudí. V pomere k počtu obyvateľov je po Británii druhé v Európe. Hoci s hromadnou vakcináciou začalo až 19. januára, prvú dávku už dostalo osem percent populácie, čo je hodnota, akou sa nemôže pochváliť ani jedna z 27 krajín EÚ, kde očkovanie odštartovalo o tri týždne skôr. Pre porovnanie Slovensko, ktoré patrí v únii k lepšiemu priemeru, doteraz podalo vakcínu približne 180-tisíc ľuďom, čo je menej ako polovica srbskej miery zaočkovanosti.
Balkánsky expres, ako sa sedemmiliónová bývalá najväčšia juhoslovanská republike pre rýchlosť vakcinácie najnovšie spomína, sa dnes púšťa do masového preočkovania. K 410 očkovacím centrám, z ktorých najväčšie zriadili v dvoch obrích halách belehradského výstaviska, tak pribudnú ďalšie desiatky. Zámerom totiž je, aby sa ľudia chodili preočkovať na rovnaké miesto, kde dostali prvú dávku.
Tajomstvo úspechu
Na boj s "myšami“ koronavírusu sme mali na výber viac "mačiek“, chvália sa v Belehrade. Kým EÚ od začiatku roku rieši problémy s meškajúcimi dodávkami vakcín či nedostatočnými výrobnými kapacitami, Srbsko, ktoré je len kandidátom na členstvo v únii, také ťažkosti nebrzdili.
„Hlavným dôvodom nášho úspechu je to, že sme mali možnosť zaobstarať si vakcíny po celom svete," vysvetlila pre nemecký magazín Focus srbská premiérka Ana Brnabičová. „Ani na okamih sme vakcíny nepolitizovali. Keď bola vakcína bezpečná, krajina pôvodu nehrala žiadnu rolu. Táto vyváženosť a dobré partnerstvá sa v dnešnej dobe osvedčili. Umožnili nám získať vakcíny zo Západu, ako aj od našich priateľov v Číne a Rusku,“ konštatovala.
Srbsko najskôr uzavrelo zmluvu so spoločnosťami BioNTech/Pfizer, od ktorých dostalo prvé dodávky. Obrátilo sa však aj na Peking a Moskvu, ktoré mali viac voľných vakcín.
Z Číny v polovici januára dorazila dodávka v objeme jedného milióna vakcín od spoločnosti Sinopharm a vzápätí 40-tisíc ampuliek s ruským Sputnikom V. Tento mesiac v Belehrade očakávajú pol milióna vakcín Sinopharm, 200-tisíc dóz Sputniku V, 90-tisíc kusov od BioNTech/Pfizer a prvých stotisíc od AstraZeneca. Celkovo sa Srbsko tento rok chystá minúť na dovoz očkovacích látok do 300 miliónov eur, čo je 0,7 percenta jeho HDP, pričom v druhej polovice roka plánuje spustiť aj domácu výrobu ruskej vakcíny.
„Pandémia sa týka záchrany životov. Nie je to o geopolitike. Ak sú k dispozícii vakcíny a my si ich môžeme zaobstarať, potom máme povinnosť to urobiť v záujme našich občanov,“ tvrdí Brnabičová.
Ako z jedálneho lístka
Západné médiá, aj tie, ktoré sú zvyčajne kritické k autoritárskemu režimu prezidenta Aleksandra Vučiča, oceňujú vysokú logistickú úroveň srbskej vakcinácie. Tá dokonca občanom umožňuje vyberať si očkovaciu látku ako z jedálneho lístka.
Premiérka Brnabičová tvrdí, že je to výsledok toho, aký dôraz vláda kladie na digitalizáciu. Jej poradca Vukašin Grozdič pre magazín Forbes prezradil, že celý proces vakcinácie bol na poslednú chvíľu prepracovaný s tým, že rozhodujúca úloha pripadla novým technológiám.
"Softvér, ktorý sme vyvinuli, nám umožňuje trojnásobne urýchliť každú fázu procesu a súčasne prihliadať na želania našich občanov. Srbsko je v tak jedinou krajinou na svete, kde si občania môžu zvoliť typ vakcíny, ktorou chcú byť zaočkovaní“ konštatoval Grozdič.