Hlasovanie o novom znení bieloruskej ústavy by sa podľa Lukašenka malo odohrať súčasne s komunálnymi voľbami, a to najneskôr 18. januára 2022. Podľa AP ide o ďalší Lukašenkov pokus upokojiť opozíciu a obyvateľov, ktorí sa v posledných mesiacoch zapojili do protivládnych protestov.
Lukašenko, ktorého už bieloruská opozícia, EÚ a mnohé iné štáty nepovažujú za legitímnu hlavu štátu, účastníkom zhromaždenia neprezradil žiadne podrobnosti o pripravovaných zmenách bieloruskej ústavy. Delegátov do Minska vyslali pracovné kolektívy pod dohľadom štátom kontrolovaných odborov.
Dlhoročný autoritársky líder Bieloruska opäť vyhlásil, že z prezidentského postu, ktorý zastáva už 26 rokov, odíde, „keď príde čas“, čo bližšie nekonkretizoval.
Lukašenko tiež reagoval na kritiku Západu týkajúceho sa väznenia účastníkov pokojných protestov a odporcov režimu. V Bielorusku „sme nikdy nemali žiadnych politických väzňov,“ vyhlásil.
Bieloruská opozícia, ktorej lídri sú uväznení alebo boli nútení odísť do exilu, skritizovali takzvané zhromaždenie v Minsku ako „politické divadlo“.
Lukašenko vlani čelil najvážnejšej hrozbe pre svoje vládnutie od roku 1994, keď sa tento bývalý predseda roľníckeho družstva ujal moci v tejto postsovietskej republike. V uliciach bieloruských miest opakovane protestovali desaťtisíce ľudí a požadovali jeho odstúpenie.
Reagovali tak na sporné prezidentské voľby z augusta 2020, za víťaza ktorých sa vyhlásil Lukašenko. Podľa bieloruskej opozície a západných krajín boli voľby sfalšované. Bieloruské úrady uväznili tisíce účastníkov protestov a s mnohými vo väzbe zle zaobchádzali a mučili ich.