"Po prvý raz separatistické strany získali viac ako 50-percentnú podporu. V regionálnom parlamente mali už predtým väčšinu. Ale len so 47 až 48 percentami. Voľby v Katalánsku sa konali za zvláštnych podmienok. Ale aj tak si myslím, že výsledok je varovaním pre všetkých španielskych politikov a pre španielsku vládu. Ak sa nezačnú proaktívne zaoberať katalánskym problémom, separatizmus môže začať prerastať unionizmus,“ reagoval pre Pravdu Carsten Humlebæk, autor knihy Španielsko: Zrodenie národa, ktorý pôsobí na Kodanskej vysokej škole obchodnej.
Skladanie vlády
Ak sa nestane nič neočakávané, tak základom regionálnej vlády budú Republikánska ľavica Katalánska (ERC) a zoskupenie Spoločne pre Katalánsko (Junts). V 135-člennom miestnom parlamente majú 65 kresiel. Predpokladá sa, že by sa k nim mala pridať ľavicová koalícia dvoch menších strán. Spolu by mali podporovatelia nezávislosti 74 poslancov.
"V najbližších dňoch by sme mali pokročiť v rokovaniach,“ povedal podľa agentúry ANSA šéf ERC Pere Aragonès. Katalánsku vládu chce zložiť najneskôr do 12. marca, keď má po prvý raz zasadnúť miestny parlament.
"Hnutie za nezávislosť sa neoslabilo a je stabilné. Je to historické víťazstvo,“ pripomenula na on-line tlačovej konferencii Krystyna Schreiberová, zástupkyňa katalánskej vlády pre strednú Európu. Uviedla, že hoci sa voľby konali počas pandémie, nesprevádzali ich žiadne väčšie problémy. Hlasovať sa po registrácii dalo aj poštou.
Prívrženci samostatnosti v Katalánsku síce získali väčšinu, ale šírenie choroby COVID-19 prispelo k výrazne nižšej volebnej účasti v porovnaní s rokom 2017. Vtedy hlasovalo 79,1 percenta Kataláncov, teraz 51,1 percenta. Značný pokles počtu voličov nastal najmä v oblastiach, kde ľudia v minulosti podporili strany, ktoré sú proti nezávislosti.
Podľa Schreiberovej bude chcieť katalánsky kabinet rokovať s centrálnou vládou socialistu Pedra Sáncheza o budúcnosti regiónu a takisto o amnestii pre katalánskych lídrov. Viacerí z nich za podporu nezávislosti dostali v minulosti vysoké tresty, ktoré kritizujú ľudskoprávne organizácie.
"Výsledok volieb asi povedie k obnovenému tlaku na získanie nezávislosti, ale je to ešte priskoro hodnotiť. ERC a Junts nemajú k tejto otázke úplne rovnaký prístup. Republikánska ľavica by chcela rokovať a mať referendum. Junts obhajoval priamy postup, bez rokovaní so španielskymi úradmi. Odlišné názory môžu oslabiť silu odštiepeneckého hnutia, ale strany to v blízkej budúcnosti môžu vyriešiť,“ povedal pre Pravdu expert na španielsku politiku Alejandro Quiroga z Madridskej univerzity.
Európsky rozmer
Je možné, že na dianie v Katalánsku sa viac bude musieť pozerať Európska únia, ktorá doteraz odkazovala, že je to vnútorná záležitosť Španielska.
"Sadnime si a rozprávajme sa. Rád by som poslal odkaz predstaviteľom Európy. Výsledky sú jasné,“ citovala agentúra Reuters Aragonèsa.
"V istom momente si EÚ a štáty ako Francúzsko a Nemecko budú musieť uvedomiť, že síce nie je pravdepodobné, že Katalánsko získa právo na sebaurčenie, ale problém sa môže zväčšovať,“ pripomenul pre Pravdu Luis Moreno z Inštitútu pre verejné statky a politiky.
K istému zmierneniu situácie by mohlo prispieť, že na parlamentnej úrovni sa ERC a centrálna ľavicová vláda dokázali dohodnúť na viacerých dôležitých veciach. Situáciu v Katalánsku, naopak, komplikuje fakt, že ak neberieme do úvahy socialistov, najsilnejšou stranou, ktorá je proti nezávislosti, sa stal krajne pravicový Vox (Hlas). Radikáli budú v regionálnom parlamente po prvý raz. Získali 7,7 percenta hlasov a 11 kresiel.