Kremeľ verí, že šírenie koronavírusu prinúti Západ sústrediť sa na domácu politiku, ekonomické problémy a že sa pre nákazu tiež vynoria populistické a extrémistické hnutia, píše rozviedka vo svojej výročnej správe, na ktorú upozornila agentúra AP.
„Rusko je pripravené priliať olej do ohňa, aby povzbudilo tieto trendy,“ píše sa v správe, ktorá ďalej upozorňuje, že Moskva sa aj tento rok bude snažiť „vytvárať a prehlbovať rozpory medzi západnými spoločnosťami“, vrátane Európskej únie.
Jednou z oblastí, na ktorú sa podľa estónskej rozviedky Rusko pravdepodobne zamerá, bude diskreditácia vakcín vyvinutých na Západe proti COVIDU-19. Najmä očkovací preparát firmy AstraZeneca, vyvinutý v spolupráci s Oxfordskou univerzitou, ktorý ruská propaganda podľa rozviedky označuje za „opičiu vakcínu“. Britský denník The Times vlani na jeseň napísal, že ruská dezinformačnú kampaň šíri lživú kampaň, ktorá tvrdí, že táto vakcína by mohla „premeniť ľudí na opice“.
„Rusko dúfa, že s pomocou takýchto očierňovacích kampaní na jednej strane vytvorí priaznivejšiu pozíciu pre svoje vlastné vakcíny na svetovom trhu, a na druhej strane podporí jeho strategické ambície ukázať sa ako prvou z mocností, ktorá poskytne riešenie COVIDU-19,“ upozorňuje správa tajnej služby.
Smerom k novej americkej administratíve sa podľa estónskej spravodajskej služby agenda Kremľa pravdepodobne výrazne nezmení a zostane „najmä konfrontačná“.
Vzťahy medzi Vilniusom a Moskvou sú chladné od roku 1991, keď pobaltské krajiny získali nezávislosť počas rozpadu Sovietskeho zväzu.
Správa si však okrem iného všíma tiež vývoj v Číne. Snaha Pekingu ujať sa úlohy svetového technologického lídra, podľa nej „predstavuje zásadné bezpečnostné hrozby“ pre zvyšok sveta, uviedla AP. Čínske vedenie má podľa správy „jasný cieľ podriadiť svet závislosti na čínskej technológii“.