Putinov vyvlastňovací dekrét, na základe ktorého môžu pôdu na Kryme vlastniť len občania Ruskej Federácie, sa vzťahuje na 19 z 25 administratívnych oblastí polostrova vrátane veľkých miest Kerč, Jevpatorija a Jalta.
Ukrajina avizovala, že sa Putinovo nariadenie pokúsi zneplatniť prostredníctvom medzinárodných súdov, keďže pôvodne ukrajinský Krym v roku 2014 anektovalo Rusko. Podľa názoru EÚ je rozhodnutie ruského prezidenta v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom.
Dekrét obzvlášť postihne občanov Ukrajiny, ktorí podľa posledných dostupných informácií z apríla 2020 vlastnili na Kryme viac ako 11-tisíc pozemkov. Ak vlastníctvo pôdy v stanovenom ročnom termíne nepreviedli na občanov Ruskej federácie, ich pozemky budú súdnou cestou vyvlastnené a peniaze z ich predaja dostanú štátne a miestne orgány.
Podľa agentúry DPA sa Putinov dekrét celkovo dotkne približne 11 500 pozemkov, ktoré vlastnia občania 55 krajín sveta. Ide hlavne o Ukrajincov, ale napríklad aj o Nemcov, Austrálčanov či Izraelčanov.