Ako hodnotíte momentálnu úroveň vzťahov EÚ s Ruskom?
Najväčší problém prístupu únie k Moskve spočíva v neschopnosti či neochote Európanov brať Rusov vážne.
V akom zmysle?
Rusko nás definuje ako hrozbu. My sa napriek tomu snažíme o priateľstvo, lásku a dobré susedské vzťahy. Pritom Rusko de facto vedie s úniou konflikt. Možno by sme mali naozaj brať vážne, čo Moskva o nás hovorí, a na základe toho sa správať. Robiť všetko, čomu hovoríme budovanie odolnosti, ale v podstate je to vytváranie obrany pred krokmi Kremľa. Či je to zbieranie spravodajských informácií, väčšia transparentnosť finančných operácií týkajúcich sa Ruska, regulácia mediálneho trhu, ale aj vojenské odstrašenie. Všetky tieto veci je potrebné rozšíriť. EÚ potrebuje byť bezpečnejšia z vojenského, diplomatického aj politického hľadiska. Potom sa nám bude ľahšie rozprávať s Ruskom, hoci je otázkou, o čom s ním vôbec máme hovoriť.
Vieme však, že mnohé krajiny EÚ by nikdy nepovedali, že Rusko s úniou vedie konflikt a na základe toho máme konať.
Únia by si však mala minimálne spresniť svoje ciele, respektíve znížiť ich počet. Nie je dôvod, aby sme do Ruska chodili s tým, že vieme, čo Moskva potrebuje a pomôžeme jej v tom. Príkladom sú klimatické zmeny. Myslíme si, že Rusko má záujem s nami v tejto oblasti spolupracovať. Únia preto Moskve hovorí, že jej chce pomôcť s prechodom na zelenú ekonomiku. Ale keď sa započúvate, čo hovoria bezpečnostné zložky okolo prezidenta Vladimira Putina, zistíte, že tvrdia, že klimatické zmeny sú pre krajinu príležitosťou, aby mala viac pôdy pre poľnohospodárov a otvárajú Arktídu pre plavbu a ťažbu nerastných surovín. A ak Európa už nebude chcieť ruské fosílne palivá, predajú ich do Číny či Indie. Takto sa Moskva stavia ku klimatickým zmenám. Pravdou je, že aj v oblastiach, v ktorých často hovoríme o spolupráci s Ruskom, sú spoločné záujmy malé.
Máme ich napríklad v boji s terorizmom?
Ani nie. Ako Rusko vníma terorizmus? Kremeľ má inú definíciu ako Západ. Pre Rusko sú teroristami tí, čo sú proti jeho záujmom. Preto z bieloruskej opozície či z ukrajinských ozbrojených síl robí Moskva teroristov. Samozrejme, aj Islamský štát (IS) je pre Moskvu teroristickou organizáciou. Ale Taliban alebo Hamas už nie, lebo nejdú proti ruským záujmom. Áno, môžeme s Ruskom spolupracovať v boji s IS, lebo sa s ním zhodneme, že táto skupina je hrozbou. Ale v širšom zmysle je zložité riešiť s Moskvou problém terorizmu. Netvrdím, že by sme s Ruskom nemali vôbec spolupracovať, nevymieňať si informácie o hrozbách a byť cynickí. Ale keď vravíme, že je to zásadná vec, že v tom vieme nájsť s Moskvou spoločnú reč a potrebujeme ju, čo rado zdôrazňuje najmä Francúzsko, zbytočne vytvárame dojem akéhosi nevyhnutného strategického spojenia s Kremľom. Okrem toho by sme mali byť opatrní aj pri výmene informácií o našich protiteroristických postupoch, lebo Rusko ich môže použiť, či dokonca posunúť skupinám, s ktorými má kontakty, ale ktorých terčom môže byť Západ.
Dá sa teda zjednodušene povedať, že s Ruskom môže únia skutočne spolupracovať iba v oblastiach, v ktorých to vyhovuje Moskve?
Áno. Môžeme ešte diskutovať o oblasti kontroly zbraní. No tu sa v prvom rade Rusko spolieha na rokovania s USA, od nich požaduje záruky, nie od únie a jej členských štátov. Moskvu nezaujímajú francúzske jadrové zbrane. Aj v oblasti konvenčných zbraní je to v prvom rade o dohodách medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Európa je v tomto z pohľadu Kremľa len hráčom, ktorý asistuje Amerike.
Aký vplyv budú mať na vzťahy Ruska a únie sankcie za uväznenie opozičného lídra Alexeja Navaľného a za potlačenie protestov?
Od EÚ je to slabá reakcia. Pritom sa to netýka len otravy Navaľného. Existujú podozrenia, že prípadov využitia novičku bolo aj v Rusku viac. Vyzerá to tak, že krajina má chemický projekt, ktorý je v rozpore s jej medzinárodnými záväzkami. Z toho sa dá usudzovať, že Rusko nie je v oblasti medzinárodného práva dôveryhodným partnerom. Únia sa napriek tomu v oblasti bezpečnosti a kontroly zbraní ešte neprispôsobila tejto novej realite.