NATO do debaty o svojej budúcnosti zapojilo aj Slovenku

Severoatlantická aliancia uvažuje nad tým, ako ďalej. Na pomoc si generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg prizval novú generáciu odborníkov.

16.04.2021 06:00
11natohlavna-4x Foto:
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas debaty so Skupinou mladých lídrov aliancie.
debata (53)

V 14-člennej Skupine mladých lídrov aliancie, ktorá pre NATO pripravila správu, akým smerom by sa transatlantická organizácia 30 krajín mohla uberať, je aj Slovenka Katarína Kertýsová z londýnskej organizácie European Leadership Network. Analytička spolu s ďalšou účastníčkou Alice Billonovou-Gallandovou z think-tanku Chatham House odpovedala pre Pravdu na otázky o štúdii.

Akým spôsobom ste sa zapojili do tvorby správy NATO 2030 v Skupine mladých lídrov aliancie?

Katarína Kertýsová: Na začiatku sme sa rozdelili do piatich pracovných skupín, v súlade s piatimi kľúčovými témami, na ktoré sa mali naše odporúčania zamerať. Boli to: 1. spoločné hodnoty spojencov; 2. budúcnosť obrany aliancie; 3. úloha a operácie NATO mimo jeho priestoru; 4. prevratné technológie; 5. zmena klímy. Išlo o kolektívnu prácu, ktorú koordinovali dvaja členovia skupiny. Boli to kolegyňa z Rumunska a kolega z Dánska. Bola som zodpovedná za kapitolu a odporúčania týkajúce sa bezpečnostných hrozieb spojených so zmenou klímy a prispela som tiež k našim odporúčaniam v oblasti kontroly nukleárnych a konvenčných zbraní a vzťahov medzi NATO a Ruskom.

Alice Billonová-Gallandová: Bola som veľmi aktívna pri tvorbe celej správy, najmä jej prvých troch častí – 360-stupňový prístup aliancie k obrane a odstrašeniu, hodnoty a partnerstvá a spolupráca. Zapojila som sa aj do tvorby kapitoly týkajúcej sa klimatických zmien. Vzhľadom na oblasti výskumu, ktorým sa venujem, som sa podieľala na odporúčaniach súvisiacich s fungovaním transatlantických vzťahov, rozdelením bremena úloh v aliancii, s odolnosťou, s 360-stupňovým prístupom k obrane, so spoluprácou medzi EÚ a NATO, s novými bezpečnostnými hrozbami, indo-pacifickým regiónom a podobne.

Katarína Kertýsová (vľavo) a Alice Billonová... Foto: Archív KK a ABG
Kolaz Katarína Kertýsová (vľavo) a Alice Billonová Gallandová.

Predpokladáte, že NATO sa bude riadiť aspoň niektorými vašimi odporúčaniami?

ABG: Našou úlohou bolo predložiť vizionárske a prevratné myšlienky. Urobili sme to najmä v oblasti celostného pochopenia, čo v súčasnej dobe znamená bezpečnosť a čo z toho vyplýva hlavne v témach, ako sú prevratné technológie, klimatická bezpečnosť, odolnosť či hodnoty. Generálny tajomník Stoltenberg pozitívne privítal viaceré naše odporúčania vrátane zamerania sa na ekonomickú odolnosť, delenie zodpovednosti alebo snahy o zníženie emisií. Tieto témy sa v poslednom období aj častejšie objavovali v komunikácii NATO. Čas ukáže, o ktorých ideách budú diskutovať lídri aliancie a aký vplyv budú mať na nový Strategický koncept. Verím však, že existuje skutočný záujem o tento nový prístup k bezpečnosti.

KK: Generálny tajomník Stoltenberg našu správu označil za dôležitý zdroj inšpirácie pri príprave jeho odporúčaní a návrhov k nadchádzajúcemu summitu hláv štátov a predsedov vlád krajín NATO. Za prínosné považujem hlavne naše odporúčania týkajúce sa zmeny klímy, ktorá bude jedným z hlavných bodov diskusie vrcholnej schôdze aliancie. V tejto chvíli nepoznáme uhlíkové emisie našich ozbrojených síl. Jedným z našich odporúčaní je, aby NATO vyvinulo pre celú alianciu systém, prostredníctvom ktorého by pomohlo svojim členom vojenské emisie merať. Navrhli sme tiež, aby budúce vojenské výdavky smerovali aj na výskum a vývoj udržateľných zelených technológií. Očakáva sa, že najbližší summit NATO odobrí revíziu súčasného Strategického konceptu. Nový by mala aliancia dokončiť a schváliť na stretnutí lídrov v roku 2022. Uvidíme, ktorými z našich odporúčaní sa tento proces inšpiruje.

Keby ste mali moc zmeniť NATO, čo by ste urobili a čo by malo zostať v aliancii rovnaké?

KK: Aliancia sa neustále prispôsobuje vývoju bezpečnostného prostredia, aby mohla naďalej efektívne chrániť spojencov. Súčasný Strategický koncept, ktorým sa NATO riadi, sme prijali ešte v roku 2010. Za poslednú dekádu sa však bezpečnostné prostredie a hrozby, ktorým aliancia čelí, zmenili. V terajšom koncepte z roku 2010 sa napríklad vôbec nespomína Čína. O zmene klímy, ktorá má na alianciu veľký vplyv, sa v ňom hovorí len okrajovo. V roku 2010 sa očakávalo skutočné strategické partnerstvo medzi NATO a Ruskom. Po udalostiach na Ukrajine v roku 2014 sú však dnes vzťahy aliancie s Moskvou na historickom minime. Tieto a ďalšie skutočnosti by mal nový Strategický koncept odrážať. Práve preto sa teraz NATO zaoberá procesom strategickej reflexie, ku ktorému naše odporúčania prispeli. Tri základné úlohy aliancie, ktorými sú kolektívna obrana, kooperatívna bezpečnosť a krízové riadenie, by som navrhla rozšíriť o štvrtú základnú úlohu: budovanie odolnosti obyvateľov a členských štátov proti novým bezpečnostným hrozbám.

ABG: Keďže NATO čelí početným a komplexným výzvam, obrana a bezpečnosť miliardy obyvateľov, ktorí žijú v členských krajinách, je ako sledovanie pohyblivého cieľa. Bude si to vyžadovať, aby organizácia do roku 2030 poskytovala bezpečnosť, obranu a odstrašovanie iným spôsobom. Aliancia by si, samozrejme, mala zachovať svoje silné stránky. Teda pokračovať v sústredení sa na odstrašenie a na udržanie vojenskej sily, ako aj na potrebné obnovenie záväzkov k spojeneckej solidarite a demokratickým princípom. Keď však chce NATO zvládnuť nové výzvy, musí byť pripravené na zmenu. Znamená to skombinovať globálne myslenie s celostným uchopením bezpečnosti a nastavením rovnovážnejších transatlantických vzťahov.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #bezpečnosť #NATO #obrana #Jens Stoltenberg #Severoatlantická aliancia