„Zatiaľ sa situácia vyvíja smerom k zániku zmluvy. Od Ruska by sa nemali očakávať nijaké jednostranné ústupky. Ak sa súčasný stav nezmení, naše vnútroštátne postupy predchádzajúce oznámeniu nášho rozhodnutia odstúpiť od zmluvy budú dokončené do konca mája,“ priblížil Gavrilov na 85. zasadnutí poradného výboru pre implementáciu Zmluvy o otvorenom nebi vo Viedni.
Obvinenia z USA
Rusko v januári oznámilo, že odstupuje od Zmluvy o otvorenom nebi po tom, ako sa z tejto dohody o prieskumných letoch zameraných na budovanie vzájomnej dôvery monitorovaním vojenských aktivít vlani stiahli USA. Vtedajšia administratíva Donalda Trumpa tento krok zdôvodnila tým, že Moskva porušuje podmienky zmluvy, čo však Kremeľ odmieta.
„Bude trvať niekoľko dní, kým ruská vláda predloží prezidentovi (Vladimirovi Putinovi) návrh zákona o vypovedaní zmluvy, o ktorom budú neskôr rokovať obe komory ruského parlamentu,“ povedal Gavrilov.
Čítajte viac Rusko po USA odstúpilo od Zmluvy o otvorenom nebi, Biden pripustil eskaláciu napätia
Ruská strana si podľa Gavrilova všimla, že niekoľko proamerických krajín chce viniť Moskvu zo „žalostnej situácie“ okolo zmluvy".
Moskva je pripravená vo veci rokovať so svojimi partnermi, „praktické diskusie však budú možné až po tom, ako USA jasne a jednoznačne povedia, že sa chcú k zmluve vrátiť,“ dodal Gavrilov.
Návrat by vyslal zlý signál
Spravodajský portál Defense News, zameraný na obrannú politiku, začiatkom apríla informoval, že americká vláda povedala svojim medzinárodným partnerom, že súhlas Washingtonu s návratom k dohode, ktorú Moskva naďalej porušuje, vyšle zlý signál a podkope jej pozíciu. Americké ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na žiadosť agentúry TASS o vyjadrenie k tejto správe uviedlo, že vo veci ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie.
Zmluva o otvorenom nebi mala za cieľ budovať dôveru medzi Ruskom a Západom po skončení studenej vojny, keď viac ako 30 signatárom umožňovala vykonávať neozbrojené prieskumné lety nad územiami ďalších členských štátov a zbierať tak údaje o ich vojenských silách a aktivitách. Bola podpísaná v roku 1992 v Helsinkách a pridalo sa k nej vyše 30 krajín. Účinnosť nadobudla v roku 2002 a bola vnímaná ako dôležitý nástroj medzinárodnej kontroly zbrojenia.