Goita prisľúbil, že sa v krajine budú v roku 2022 konať nové voľby. Podľa AP je však otázne, či do volieb nebude zasahovať vojenská junta, ktorá zvrhla posledného prezidenta zvoleného v demokratických voľbách.
Prezident Bah N'Dawn a premiér Moctar Ouane zložili prísahu vlani v septembri po tom, čo vojenská junta v dôsledku rastúceho medzinárodného tlaku súhlasila s odovzdaním moci dočasnej civilnej vláde. Viceprezidentom sa stal Assimi Goita, vodca junty, ktorá sa vlani v auguste chopila moci a zatkla prezidenta krajiny Ibrahima Boubacara Keitu. Prevrat sa uskutočnil po rozsiahlych protestoch, ktoré sa v Mali konali od začiatku júna. Ich účastníci žiadali odstúpenie prezidenta Keitu, ktorého obviňovali zo zastrašovania a kupovania hlasov počas aprílových parlamentných volieb.
Vzbúrení vojaci však v pondelok N'Dawna a Ouanua zadržali, čo vyvolalo pobúrenie medzinárodného spoločenstva vrátane Organizácie Spojených národov (OSN) a Európskej únie (EÚ).
V Mali vládne zmätok od roku 2012, keď vzbúrení vojaci zvrhli prezidenta. Mocenské vákuum, ktoré vzniklo, nakoniec vyústilo do islamského povstania a následnej vojenskej operácie vedenej Francúzskom. Počas nej sa podarilo vyhnať džihádistov z miest, ktoré ovládali na severe Mali v roku 2013.
Povstalci sú však stále aktívni a extrémistické skupiny napojené na al-Káidu a militantnú organizáciu Islamský štát sa v roku 2015 presunuli z nehostinného severu do viac zaľudneného centrálneho Mali. Tam útočia na rôzne ciele a podnecujú nevraživosť medzi etnickými skupinami v oblasti.