Experti teraz uvažujú, či v dlhoročných rozkolísaných vzťahoch oboch lídrov nastane po bezprecedentnom akte vzdušného pirátstva posun.
Kým Západ únos civilného lietadla z trasy Atény – Vilnius tvrdo odsúdil, krajiny EÚ odkláňajú svoje lietadlá od bieloruského koridoru a zatvárajú svoj vzdušný priestor pred strojmi z Bieloruska, Moskva nespochybňuje verziu o bombovom poplachu a postup Minska uznáva za oprávnený. Ba čo viac, Rusko začalo znepríjemňovať život aerolinkám, ktoré sa chcú vyhnúť Bielorusku. Air France a Austrian Airlines boli vo štvrtok nútené zrušiť svoje pravidelné lety z Paríža a Viedne do Moskvy, keďže od ruských úradov nedostali povolenie na let náhradným koridorom.
Pochopí to Lukašenko ako milé gesto podpory a bude ústretovejší voči hostiteľovi, ktorý ho tradične tlačí do užšej integrácie roky len formálne fungujúceho takzvaného zväzového štátu Ruska a Bieloruska?
Stanislav Šuškievič, Lukašenkov predchodca na poste bieloruskej hlavy štátu, očakáva od šéfa Kremľa na rokovaniach v Soči silný tlak. „Putin chce pohltiť Bielorusko a obnoviť čo najviac z bývalého Sovietskeho zväzu. S Ukrajinou mu to nevyšlo. Ale od Bieloruska si sľubuje, že bude ľahšou korisťou. Lukašenko míňa aj posledné peniaze štátu na svoj represívny aparát. Aby ho mohol ďalej financovať, musí žiadať Rusko o pôžičky a na výmenu Rusku prakticky odovzdá kľúče od Bieloruska,“ povedal Šuškievič pre Pravdu.
Lukašenko s Putinom o detailoch rozhovorov nebudú informovať, predpokladá prvý najvyšší predstaviteľ nezávislého Bieloruska po rozpade Sovietskeho zväzu. „Pre Lukašenka je dôležité, aby kamery ukázali, ako si podáva ruku so šéfom Kremľa, čo bude vydávať za prejav podpory,“ hovorí Šuškievič. Na čom všetkom sa obaja dohodnú, to si ale netrúfa predpovedať. „Všetky možnosti sú na stole. V situácii, keď sa nielen v Bielorusku, ale aj v Rusku vykoreňujú posledné výhonky demokracie, nie je nič nemožné,“ reagoval na otázku, či sa Lukašenko vzdá suverenity Bieloruska alebo dokonca prepustí svoje miesto pre iného, ešte lojálnejšieho vyvolenca Moskvy. „Od psychicky nenormálneho Lukašenka sa môžeme dočkať hocičoho. Veď kto do nedele rátal s tým, že by mohol klesnúť dokonca na úroveň obyčajného vzdušného piráta?“ dodal Šuškievič.
Viacerí pozorovatelia prognózujú, že tvrdé sankcie, ktoré Západ chystá za bezprecedentný únos lietadla, Lukašenka vháňajú do ruského náručia. Politológ Abbas Galliamov vidí v najnovšom vývoji až dva plusy pre Putina. „Po prvé, na pozadí vyšinutého Lukašenka pôsobí ruský prezident celkom príčetne. Po druhé, vďaka zverstvám svojho baťku je bieloruská spoločnosť oveľa viac pripravená na integráciu s Ruskom,“ napísal na blogu Echo Moskvy.
Úvahy, že by Lukašenko pod tlakom Moskvy mohol odovzdať svoje kreslo nejakému proruskému politikovi a prijať formálny post vo zväzovom štáte, sa analytikovi Alexejovi Makarkinovi nezdajú opodstatnené. „Svoj režim si vyše štvrťstoročia nebudoval na to, aby ho venoval Moskve a stal sa nejakým činovníkom bez právomocí. Lukašenko si ho vybudoval na to, aby vládol večne. Do nejakých štruktúr zväzového štátu sa mu preto nebude chcieť odísť,“ povedal Makarkin pre Pravdu.
Podľa Makarkina sa síce ozývajú hlasy, že Rusko nemôže byť závislé od nepredvídateľného Lukašenka, iní však upozorňujú, že hocijaký budúci bieloruský líder bude zákonite menej protizápadný.
„Ak by dosadili generála, tak by to nemuselo platiť, ale pri civilistovi logicky áno. Myslím si, že v Kremli momentálne ani neuvažujú o tom, že Lukašenka treba zameniť,“ hovorí analytik. „Pri Lukašenkovi si môže byť Moskva na istom, že už spravil všetko pre to, aby bol pre Západ neprijateľný. Takže jeho obrat smerom k Západu, s čím v minulosti koketoval, nehrozí a Rusko ho preto aj po incidente s lietadlom podporí,“ dodáva Makarkin.