Očkovanie proti covidu a boj proti klimatickým zmenám sú hlavnými témami trojdňového rokovania. Lídri G7 sa zamerajú aj na snahy Ruska a Číny podkopávať západnú jednotu.
Pandemický radar
„Skupina G7 si musí dať za cieľ poskytnúť miliardu dávok vakcín rozvojovým krajinám do konca roku 2022,“ vyhlásil britský premiér Boris Johnson. „Našou spoločnou úlohou je prekonať pandémiu, minimalizovať riziko jej opakovania a lepšie sa zotaviť po tejto tragédii," citoval hostiteľa summitu spravodajský portál BBC. „Musíme posilniť naše spoločné kapacity, aby sme zabránili novej pandémii, a vzhľadom na budúce hrozby zaviedli mechanizmus včasného varovania, napríklad vytvorením siete monitorovacích centier – akéhosi globálneho pandemického radaru," dodal.
Johnson už v predvečer summitu privítal v Cornwalle prezidenta USA Joea Bidena, pre ktorého je to prvá zámorská cesta od januárového príchodu do Bieleho domu. Práve oni dvaja zverejnili svoje ponuky vakcín ako prví.
Biden potvrdil, že USA darujú chudobnejším krajinám 500 miliónov dávok očkovacích látok spoločností Pfizer a BioNTech. Johnson vzápätí spresnil, že Británia poskytne na boj s chorobou najmenej 100 miliónov dávok vakcín.
Dodávky zo Spojených štátov začnú prúdiť ešte toto leto a podľa Bidena nebudú viazané na žiadne podmienky. „Od augusta začneme posielať pol miliardy dávok, tak rýchlo, ako budú schádzať z výrobných liniek,“ povedal americký prezident s tým, že prvých dvesto miliónov USA dodajú ešte tento rok a zvyšných tristo miliónov do polovice budúceho roka. Vakcíny budú smerovať do 92 najmenej rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajín.,,Naše dary vakcín nebudú spojené so žiadnymi tlakmi na protislužby alebo prípadné výsady. Robíme to preto, aby sme zachránili životy," dodal.
Biden pripomenul, že voľným šírením koronavírusu sa zvyšuje riziko vzniku jeho nových variantov, ktoré by mohli byť nákazlivejšie, smrteľnejšie, horšie odhaliteľné alebo schopné obchádzať imunitu získanú terajšími vakcínami.
Zelenšie zotavenie
Johnson v snahe pripraviť diplomatickú pôdu pre novembrovú klimatickú konferenciu COP26 v Glasgowe upozornil na ekologické súvislosti globálnej ekonomickej obnovy po pandémii. „Aj keď sa snažíme minimalizovať riziko ďalšej katastrofy, máme povinnosť zabezpečiť, aby zo súčasného úsilia vyplynulo niečo pozitívne. Musíme sa zamerať na globálne ekonomické oživenie založené na zelenších a spravodlivejších základoch.“
Medzi dôležité témy summitu patrí aj pripravovaná reforma globálneho daňového systému. Ministri financií G7 sa už minulý týždeň dohodli na pláne na zavedenie globálnej minimálnej sadzby dane z firemných ziskov vo výške 15 percent. Cieľom dohody je odradiť nadnárodné spoločnosti od presúvania svojich sídel do krajín s nižšou úrovňou zdanenia.
Prezidenti a premiéri Británie, USA, Nemecka, Francúzska, Talianska, Japonska a Kanady, spolu s lídrami EÚ, ktorí sú pravidelnými účastníkmi summitov G7, hľadajú aj spoločný postup voči Rusku a Číne. Johnson a Biden sa už vo štvrtok zaviazali, že budú brániť „trvalé hodnoty“ svojich krajín proti starým aj novým výzvam. Potvrdili to aj podpisom dokumentu, ktorým sa prihlásili k Atlantickej charte, spojeneckej zmluve Londýna a Washingtonu z čias druhej svetovej vojny. Nový dokument sa zaoberá výzvou, ktorú teraz predstavujú krajiny ako Čína a Rusko, a obsahuje prísľub podporovať voľný obchod, ľudské práva a medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ako aj obranu pred „tými, čo sa snažia podkopať naše spojenectvá a inštitúcie“.
V obvinení Moskvy zo snáh destabilizovať Západ cestou hackerských útokov a dezinformačnej kampane sa k Londýnu a Washingtonu v predvečer summitu pripojil aj Brusel. Predseda Európskej rady Charles Michel potvrdil, že partneri z G7 „majú spoločné alebo podobné názory na rušivé aktivity Ruska“.