Plánovačka z NATO: Nevytvárame novú studenú vojnu s Čínou

"Globálna rovnováha moci sa mení. Súčasťou toho je aj rast Číny. Ako aliancia máme skutočne záujem, aby sme pochopili, čo to znamená,“ povedala pre Pravdu Benedetta Bertiová, šéfka pre plánovanie politík v kabinete generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.

, 19.06.2021 06:00
Belgium NATO Summit Foto: ,
Americký prezident Joe Biden na summite NATO v pondelok s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom (vpravo).
20

Je niečo, čo vám osobne chýba v 40-stranovom komuniké zo summitu NATO, ktorý sa konal v pondelok?

Nie. Komuniké zo summitu je vždy skvelé pre pochopenie toho, k čomu sa aliancia hlási vo všetkých politických a vojenských témach. NATO sa v ňom venuje mnohým asymetrickým a nekonvenčným výzvam. Kyberpriestoru, hybridnému konfliktu, vesmíru či klimatickým zmenám. Tie sa po prvý raz dostali do agendy summitu NATO a objavilo sa to v komuniké. Evolúciou od stretnutia lídrov aliancie v Londýne v roku 2019 prešiel aj postoj k Číne. Je to veľmi silný signál, ako sa organizácia vie prispôsobiť. Zapadá to do agendy NATO 2030, ktorá nastavuje aliancii budúci kurz. Je skvelé, že hovoríme o klimatických zmenách. Generálny tajomník Stoltenberg už pred viac ako rokom spomenul, že aliancia má zohrať úlohu v snahe pochopiť a adaptovať sa na ich bezpečnostné dosahy.

Ako ste povedali, v komuniké sa hovorí o Číne. Nepredpokladám, že v krátkom čase uvidíme v Juhočínskom mori lode pod vlajkou aliancie, aby zaistili slobodu námornej plavby. Prečo sa však NATO zaoberá Čínou? Je to pre tlak Američanov?

Spojenci hovoria, že v súvislosti s rastom Číny riešime výzvy a príležitosti a ich vplyv na bezpečnosť. Keď sa hlbšie začítate do komuniké, aliancia v podstate tvrdí, že globálna rovnováha moci sa mení. Súčasťou toho je aj rast Číny. Ako aliancia máme skutočne záujem, aby sme pochopili, čo to znamená. V záveroch summitu sa hovorí, že budeme komunikovať s Pekingom o veciach, v ktorých môže mať spolupráca vzájomnú hodnotu. Napríklad v oblasti klimatických zmien. Ale uvedomujeme si, že tu existujú aj výzvy a musíme sa nimi zaoberať. Generálny tajomník aliancie uviedol, že Rusko a Čína v prvej línii vytvárajú tlak na medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Má to vplyv na alianciu a bezpečnosť. Môžete sa na to dívať ako na evolúcie diskusie, čo pre nás Čína znamená. Agenda NATO 2030 má odrážať aj to, ako sa postaviť k medzinárodnému prostrediu, v ktorom je viac konkurentov. V rámci toho sa pozeráme na našu odolnosť či technologické inovácie, aby sme sa lepšie pripravili.

Ale nejde do istej miery o takpovediac proroctvo, ktoré sme si sami vytvorili? Nemali by sme sa skôr snažiť vyhnúť sa súpereniu svetových veľmocí, keďže vieme, kam to v minulosti smerovalo?

Chápem, čo tým myslíte, ale treba sa pozrieť aj na to, ako o tom hovoríme. NATO netvrdí, že Čína je jeho protivníkom. Sme obranná aliancia, nemáme záujem o vytváranie samopotvrdzujúcich proroctiev, ktoré ste spomenuli. Ide nám o vytvorenie spoločného prístupu, o to, aby sme mohli chrániť našich občanov proti všetkým hrozbám. Vyžaduje si to pozrieť sa na to, ako sa svet mení. A realitou je, že rast Číny má na to vplyv. Nemôžeme ignorovať, že s tým súvisia aj bezpečnostné výzvy. A čím lepšie sa na ne pripravíme a ak budeme konať jednotne, tým ľahšie sa vyhneme konfrontácii.

Viete si predstaviť, že v súvislosti s Pekingom by NATO použilo článok 5 o kolektívnej obrane? Napríklad pri veľmi hypotetickom scenári, že by Čína napadla Taiwan a do konfliktu by sa zapojili aj Spojené štáty.

Naozaj verím, že máme k Číne rovnovážny prístup. Nevytvárame protivníkov ani novú studenú vojnu. Nebudem komentovať scenár, ktorý ste spomenuli. Článok 5 môžu spojenci aktivovať v reakcii na ozbrojený útok. Je napísaný tak, že ponúka flexibilitu a hodí sa do meniaceho sa bezpečnostného prostredia. Naša aliancia ho použila len raz, bolo to po teroristických útokoch 11. septembra 2001. Nešlo o konvenčný konflikt, na ktorý tí, čo článok 5 vytvorili, asi mysleli v prvom rade. Takže nemôžeme teraz povedať, čo prinesie budúcnosť.

V súvislosti s Čínou sa vyhýbate slovu protivník. Ako je to v prípade Ruska?

Z komuniké jasne vyplýva, že asertívne správanie Ruska predstavuje hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť. Investovali sme preto do obrany a odstrašenia, ale aliancia je otvorená pre dialóg s Moskvou. Nevidíme však náznaky, že by Rusko menilo svoje destabilizačné správanie. Takže nie som veľmi optimistická. Ale, ako som povedala, aliancia je pripravená na dialóg.

Zmenila sa vaša práca s novou americkou vládou Joea Bidena po štyroch rokoch Donalda Trumpa?

Moja práca ani nie. Je však pravdou, že za posledné mesiace prichádzajú z Washingtonu veľmi silné signály, aké je NATO dôležité. Je to jeden z dôvodov, pre ktoré bol tento summit taký ambiciózny. Leitmotívom schôdzky bolo, že všetci sa opätovne prihlásili k aliančným záväzkom. Nielen Spojené štáty. Preto sa NATO môže pohnúť vpred veľmi efektívnym spôsobom. Vidíme politickú vôľu, aby aliancia mala výsledky a bola silnejšia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
20 debata chyba
Viac na túto tému: #summit NATO #Rusko #NATO #GLOBSEC 2021 #GLOBSEC #Čína