Je niečo, čo vám osobne chýba v 40-stranovom komuniké zo summitu NATO, ktorý sa konal v pondelok?
Nie. Komuniké zo summitu je vždy skvelé pre pochopenie toho, k čomu sa aliancia hlási vo všetkých politických a vojenských témach. NATO sa v ňom venuje mnohým asymetrickým a nekonvenčným výzvam. Kyberpriestoru, hybridnému konfliktu, vesmíru či klimatickým zmenám. Tie sa po prvý raz dostali do agendy summitu NATO a objavilo sa to v komuniké. Evolúciou od stretnutia lídrov aliancie v Londýne v roku 2019 prešiel aj postoj k Číne. Je to veľmi silný signál, ako sa organizácia vie prispôsobiť. Zapadá to do agendy NATO 2030, ktorá nastavuje aliancii budúci kurz. Je skvelé, že hovoríme o klimatických zmenách. Generálny tajomník Stoltenberg už pred viac ako rokom spomenul, že aliancia má zohrať úlohu v snahe pochopiť a adaptovať sa na ich bezpečnostné dosahy.
Ako ste povedali, v komuniké sa hovorí o Číne. Nepredpokladám, že v krátkom čase uvidíme v Juhočínskom mori lode pod vlajkou aliancie, aby zaistili slobodu námornej plavby. Prečo sa však NATO zaoberá Čínou? Je to pre tlak Američanov?
Spojenci hovoria, že v súvislosti s rastom Číny riešime výzvy a príležitosti a ich vplyv na bezpečnosť. Keď sa hlbšie začítate do komuniké, aliancia v podstate tvrdí, že globálna rovnováha moci sa mení. Súčasťou toho je aj rast Číny. Ako aliancia máme skutočne záujem, aby sme pochopili, čo to znamená. V záveroch summitu sa hovorí, že budeme komunikovať s Pekingom o veciach, v ktorých môže mať spolupráca vzájomnú hodnotu. Napríklad v oblasti klimatických zmien. Ale uvedomujeme si, že tu existujú aj výzvy a musíme sa nimi zaoberať. Generálny tajomník aliancie uviedol, že Rusko a Čína v prvej línii vytvárajú tlak na medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Má to vplyv na alianciu a bezpečnosť. Môžete sa na to dívať ako na evolúcie diskusie, čo pre nás Čína znamená. Agenda NATO 2030 má odrážať aj to, ako sa postaviť k medzinárodnému prostrediu, v ktorom je viac konkurentov. V rámci toho sa pozeráme na našu odolnosť či technologické inovácie, aby sme sa lepšie pripravili.
Ale nejde do istej miery o takpovediac proroctvo, ktoré sme si sami vytvorili? Nemali by sme sa skôr snažiť vyhnúť sa súpereniu svetových veľmocí, keďže vieme, kam to v minulosti smerovalo?
Chápem, čo tým myslíte, ale treba sa pozrieť aj na to, ako o tom hovoríme. NATO netvrdí, že Čína je jeho protivníkom. Sme obranná aliancia, nemáme záujem o vytváranie samopotvrdzujúcich proroctiev, ktoré ste spomenuli. Ide nám o vytvorenie spoločného prístupu, o to, aby sme mohli chrániť našich občanov proti všetkým hrozbám. Vyžaduje si to pozrieť sa na to, ako sa svet mení. A realitou je, že rast Číny má na to vplyv. Nemôžeme ignorovať, že s tým súvisia aj bezpečnostné výzvy. A čím lepšie sa na ne pripravíme a ak budeme konať jednotne, tým ľahšie sa vyhneme konfrontácii.
Viete si predstaviť, že v súvislosti s Pekingom by NATO použilo článok 5 o kolektívnej obrane? Napríklad pri veľmi hypotetickom scenári, že by Čína napadla Taiwan a do konfliktu by sa zapojili aj Spojené štáty.
Naozaj verím, že máme k Číne rovnovážny prístup. Nevytvárame protivníkov ani novú studenú vojnu. Nebudem komentovať scenár, ktorý ste spomenuli. Článok 5 môžu spojenci aktivovať v reakcii na ozbrojený útok. Je napísaný tak, že ponúka flexibilitu a hodí sa do meniaceho sa bezpečnostného prostredia. Naša aliancia ho použila len raz, bolo to po teroristických útokoch 11. septembra 2001. Nešlo o konvenčný konflikt, na ktorý tí, čo článok 5 vytvorili, asi mysleli v prvom rade. Takže nemôžeme teraz povedať, čo prinesie budúcnosť.
V súvislosti s Čínou sa vyhýbate slovu protivník. Ako je to v prípade Ruska?
Z komuniké jasne vyplýva, že asertívne správanie Ruska predstavuje hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť. Investovali sme preto do obrany a odstrašenia, ale aliancia je otvorená pre dialóg s Moskvou. Nevidíme však náznaky, že by Rusko menilo svoje destabilizačné správanie. Takže nie som veľmi optimistická. Ale, ako som povedala, aliancia je pripravená na dialóg.
Zmenila sa vaša práca s novou americkou vládou Joea Bidena po štyroch rokoch Donalda Trumpa?
Moja práca ani nie. Je však pravdou, že za posledné mesiace prichádzajú z Washingtonu veľmi silné signály, aké je NATO dôležité. Je to jeden z dôvodov, pre ktoré bol tento summit taký ambiciózny. Leitmotívom schôdzky bolo, že všetci sa opätovne prihlásili k aliančným záväzkom. Nielen Spojené štáty. Preto sa NATO môže pohnúť vpred veľmi efektívnym spôsobom. Vidíme politickú vôľu, aby aliancia mala výsledky a bola silnejšia.