VIDEO: Unikátne zábery tornáda, pri ktorých mrazí. (Lužice)
Obraz skazy. Vzdušný vír vo štvrtok podvečer bral v Mikulčiciach všetko, čo mu prišlo do cesty. A čo zostalo, miestni od piatku upratujú.
V domoch odpájajú elektrinu, plyn a vodu. Aby sa nestalo ďalšie nešťastie. Z budovy do budovy prechádzajú statici. Kontrolujú múry, základy, zvyšky striech. Ak nastriekajú oranžový krížik, dom ide dolu.
VIDEO: Mikulčice zničené tornádom, zanechalo po sebe obrovskú spúšť.
„Som reštaurátor. Opravujem hrady, kaštiele a zámky. Teraz mi pred dom nasprejovali značku, že môj dom musia zdemolovať. Nič na ňom nedokážem zachrániť,“ díva sa na pozostatky vlastného rodinného domu Pavel.
Krčí plecami a rozpráva, že akurát domaľoval. „Manželke sa tá farba nepáčila,“ trpko sa usmieva.
Cez obecné úrady štát ponúka ľuďom finančnú pomoc. „Zatiaľ som to neriešil. Čo mi dajú, keď mi nič nezostalo,“ pýta sa Pavel a cez roztlčené okno podáva to, čo im živel nezničil.
Pavel je muzikant. Hneď po správe, že južnou Moravou sa prehnalo tornádo, ozvali sa mu muzikantskí kamaráti. „Ponúkli mi, že ma prichýlia na chate. Aj mi začali robiť zbierku… Ani sa neviem z toho tešiť,“ pokračuje. Nábytok a oblečenie, čo sa podarilo zachrániť, nakladajú do dodávky. Zvyšky majetku prevezú k dcére. Jej dom stojí vo vedľajšej obci. Jediný z celej ulice.
Zbierka Českého Červeného kríža
- IBAN: CZ14 2700 0000 0000 0033 3999
- SWIFT: BACXCZPP
„Polámalo vinice, zničilo úrodu, vytrhalo stromy… Vietor by sme ešte zvládli, ale keď do domu narážajú kusy plechov, tehly a stromy, to už len ťažko zvládnete,“ Pavel sa nesťažuje, iba hodnotí. „Pivnice boli plné vína, exkluzívnych ročníkov. To všetko je naveky preč,“ dodáva.
VIDEO: Tornádo na južnej Morave.
Cudzia strecha v záhrade
Monika hľadá strechu zo svojho domu. V záhrade jednu strechu má, ale nevie, skade ju prifúklo. Tornádo jej zobralo strechu, vybilo okná, zničilo záhradu, prevrátilo auto. „Lietalo všetko, čo nebolo pribité,“ krúti hlavou.
„Bolo dusno. Nastalo ticho, strašné ticho. A potom zrazu hrozný hluk, akoby niekto zapol turbínu, a už to všetko bralo,“ opisuje Monika svoju skúsenosť s tornádom. „Utekala som do auta, že si zoberiem aspoň doklady, občiansky a tak. No v tej chvíli sa to strhlo a ja som len padla na kolená a prosila, aby to prestalo,“ ženin hlas sa trasie. Ukazuje na to, čo zostalo z auta. Značku by z dobitých plechov dokázal určiť iba skúsený automechanik.
VIDEO: Ako z apokalypsy. Juhomoravskí hasiči zasahujú po tornáde na Morave.
Monika sa zadívala na kus plechu omotaného okolo elektrického stĺpa. Takých sto metrov poniže doničeného domu. „Nie je hento moja strecha?“ spýtala sa prekvapene.
Hovorí, že aj oni odpojili plyn, elektrinu, vodu. A nevie, kde ma začať s upratovaním. Vnútri domu či pred domom? „Zatiaľ som len zhrnula prach a trosky z postele, aby som si mohla ľahnúť, keď už nebudem vládať,“ vysvetľuje. Ešte jej nedochádza, že hoci prišla o všetko, je v poriadku. „Radšej som mala zomrieť,“ díva sa do zeme.
Ale nie dlho, lebo od susedov sa pýtajú, či nemá pílku. Ľudia sa v zničených obciach snažia stále niečo robiť. Lebo kto chvíľu nič nerobí, toho premáha strach.
VIDEO: Tornádo, obec Lužice, južná Morava.
Ani klince, ani škridly
Na obrubníku pred domom sedí v montérkach dôchodca Aleš. Dom začal stavať po revolúcii. Na leto mal pre vnúčatá nachystaný na záhrade bazén. „Je to plné odpadu, všetko je zničené,“ ukazuje rukou za seba, na dom.
„My sme prežili všetci, ale bývalej kolegyni zomrel dcéra. Išla práve autom a odvialo ju z cesty. Chcela sa doma skryť a nestihla to,“ hovorí Aleš.
Za jeho domom vo štvrtok večer tornádo zmietlo autobus z cesty. Ťahalo ho desať metrov, potom ho vietor strašnou silou prehodil cez železničné koľaje a autobus sa skotúľal na pole. „Trvalo to chvíľu. Nevidel som tornádo, len bol strašný vietor, ktorý všetko, čo mu stálo v ceste, bral. Keď vietor ustal, začalo pršať a my sme sa rozbehli ku koľajniciam. V autobuse boli okrem šoféra traja ľudia, ale ja si už neviem spomenúť, či boli v poriadku. Bol to strašný šok, nevedel som, čo mám robiť, ale cítil som, že musím pomáhať,“ opisuje Aleš nezvyčajný zážitok a špinavými rukavicami si utiera slzy.
Je až nemiestne pýtať sa, kedy sa obce spamätajú z ničivého živlu. „Ak by som mal škridly, tak by sme to mohli mať rýchlo hotové. No nemáme ani klince, nemáme ich kde kúpiť. Ani neviem, kde mám náradie. Našťastie lopaty sme našli hneď,“ dodáva Aleš a jednu berie do rúk.
Zničenými ulicami jazdia dodávky a prevážajú všetko, čo sa podarilo zachrániť. Stále počuť zavýjanie motorových píl – hasiči uvoľňujú cesty zavalené stromami. Nad hlavami krúžia vrtuľníky, ktoré koordinujú dopravu.
Kto môže, snaží sa ako-tak opraviť svoj dom. Kto nemôže, hľadá pomoc u rodiny. Alebo aj na obecnom úrade. Miestnych bez strechy nad hlavou sa snažia umiestniť, kde sa dá.
Predajne stavebnín v okolí postihnutého regiónu dávajú až 80-percentnú zľavu na stavebný materiál. Stačí sa preukázať potvrdením od starostu.
„Vidíte, čo je okolo vás. Pomoc našťastie prišla zo všetkých krajov a ľudia sa od piatka nezastavili,“ pristavíme sa pri Alici z intervenčného tímu. Spolu s kolegyňou obchádzajú domy a zisťujú, kto potrebuje kontajner, kto vodu či jedlo. „Zatiaľ majú títo ľudia čo robiť. Horšie bude, keď si sadnú a začnú spomínať,“ podotýka Alica.