Komisia skonštatovala, že Slovensko pokračovalo v dôležitom úsilí o zlepšenie nezávislosti, integrity, kvality a efektívnosti súdnictva, čo uviedla aj v správe o právnom štáte z roku 2020.
Podľa EK parlament SR schválil v decembri zmeny v ústave a vykonávacích právnych predpisoch týkajúcich sa súdneho systému, najmä Ústavného súdu a Súdnej rady – a vidieť aj zvýšené úsilie zamerané na riešenie korupcie v súdnictve. EK ocenila, že bol ustanovený Najvyšší správny súd a že sa uvažuje o správnych súdoch, ako aj fakt, že nový generálny prokurátor a špeciálny prokurátor boli zvolení transparentným postupom. „Tieto reformy odrážajú úsilie o zlepšenie justičného systému a je dôležité, aby ich implementácia zohľadňovala príslušné európske normy na zabezpečenie nezávislosti súdnictva,“ uvádza sa v správe eurokomisie.
Malý pokrok pri prevencii
EK ďalej skonštatovala, že úsilie úradov potlačiť korupciu sa výrazne zvýšilo, čo sa prejavilo pri vyšetrovaní a stíhaní mnohých prípadov korupcie na vysokej úrovni, a ocenila zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý začne fungovať od 1. septembra 2021. Podľa EK sa schopnosť odhaľovať a vyšetrovať korupčné trestné činy dá posilniť investíciami do špecializácie, analytických znalostí a školení o integrite pre Národnú kriminálnu agentúru. Malý pokrok však EK vníma pri prevencii korupcie, čo môže zlepšiť zavedenie plánovaných právnych predpisov o lobovaní, majetkových priznaniach najvyšších predstaviteľov, konfliktoch záujmov poslancov a verejnom obstarávaní.
V indexe vnímania korupcie z roku 2020 bolo Slovensko na 49. priečke zo 100 sledovaných krajín, 17. priečke v EÚ a 60. priečke v celosvetovom meradle.
Financovanie politických strán na Slovensku je transparentné, napriek tomu by sa mohol dohľad v tejto oblasti ešte posilniť, odkázala správa exekutívy EÚ.
Politické nominácie
V oblasti médií EK uviedla, že Rada pre vysielanie a retransmisiu funguje autonómne a jej nezávislosť je zaručená, problémom sú príležitostné politické nominácie. Komisia za najvyššie riziko považuje nedostatok regulácie v oblasti médií a ako krok dopredu vníma snahy o revíziu zákona o vysielaní a retransmisii, ktoré zavedú rámec na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií a zavedenie ustanovení o transparentnosti vlastníckej štruktúry a skutočných vlastníkov médií. To má zabrániť vysokej koncentrácii vlastníctva na televíznom a rozhlasovom trhu.
Pokiaľ ide o systém bŕzd a protiváh, na Slovensku treba zlepšiť legislatívny proces dôraznejším zapájaním zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti, na čo EK upozornila už v správe z roku 2020. Komisia zobrala na vedomie, že v prípravnej fáze je novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zobrala na vedomie aj kritiku súvisiacu s nedávnou ústavnou reformou, ktorá zmenila znenie ústavy a zakazuje Ústavnému súdu preskúmavať ústavnosť ústavných zákonov. Komisia taktiež vyjadrila obavy z financovania určitých mimovládnych organizácií, najmä však finančné obmedzenia pre organizácie pôsobiace v oblasti rodovej rovnosti.
Kritika susedov
Komisia negatívne hodnotí vývoj najmä v Maďarsku a v Poľsku, ktoré sa dlhodobo snaží presvedčiť, aby rešpektovali vládu práva a európske hodnoty. Podľa komisie sa naopak v mnohých krajinách situácia v niektorých bodoch aj na základe minuloročnej prvej správy zlepšila.
Brusel zaviedol systém hodnotenia všetkých členských štátov po tom, čo mu vlády v Budapešti a Varšave vyčítali údajnú zaujatosť voči Maďarsku a Poľsku. Rovnako ako vlani hodnotila aj teraz komisia štyri základné oblasti: súdne systémy, boj proti korupcii, pluralitu médií a celkovú kontrolu a vyváženosť inštitúcií.
Čiastočné výhrady vzniesla komisia na adresu niektorých krajín najmä východného krídla EÚ, podobne ako vlani najčastejšie výčitky mieria do Maďarska a Poľska.
Zastrašovanie novinárov
V maďarskom prípade má komisia obavy najmä z vývoja v oblasti médií a v boji s korupciou.
„Nezávislé kontrolné mechanizmy pre odhaľovanie korupcie zostávajú nedostatočné,“ uviedla komisia, podľa ktorej maďarský systém nerieši ani riziká šírenia klientelizmu či väzieb medzi politikmi a biznismenov.
Nezávislé médiá a novinári čelia podľa komisie v krajine zastrašovania a prekážkam v práci. Počas pandémie covidu sa navyše v Maďarsku zvýšil tlak na nezávislosť médií prostredníctvom zadávania štátnej inzercie.
Menej z eurofondov
U Poľska má zase úniová exekutíva výhrady najmä k reforme súdnictva, ktorá podľa nej ohrozuje nezávislosť sudcov. „Reformy poľského súdneho systému, vrátane posledného vývoja, sú naďalej dôvodom k vážnym obavám,“ uviedla komisia.
Dnešné hodnotenie nemá praktický vplyv na vývoj radu konaní, ktoré komisia v minulosti začala s oboma krajinami. EK však tvrdí, že k nemu môže prihliadnuť pri využití nových pravidiel spájajúcich čerpanie eurofondov s dodržiavaním princípov právneho štátu. Komisia k nemu prvýkrát plánuje siahnuť na jeseň a europoslanci ju vyzývajú, aby s odobratím fondov Poľsku a Maďarsku neváhala.
Čítajte viac Von der Leyenová: Eurokomisia hľadá spôsob, ako obísť maďarské a poľské veto