Františkova kritika zaznela v rozhovore pre španielsku rozhlasovú stanicu COPE, ktorý sa uskutočnil vo Vatikáne koncom minulého týždňa. Rozhlasová stanica vo vlastníctve Konferencie biskupov Španielska odvysielala rozhovor v stredu a uviedla, že jeho obsah preveril samotný pápež.
Františka sa v rozhovore pýtali na politickú situáciu v Afganistane po tom, čo sa Spojené štáty a ich spojenci po 20 rokoch vojenskej operácie stiahli z krajiny, ktorú následne ovládlo hnutie Taliban. Pápež povedal, že odpovie pomocou citátu od „jednej z najväčších politických osobností sveta“.
„Je potrebné zastaviť nezodpovednú politiku vnucovania vlastných hodnôt iným a pokusy vybudovať demokraciu v iných krajinách na základe vonkajších modelov bez toho, aby sa zohľadnili historické, etnické a náboženské otázky, pričom sa úplne ignorovali tradície iných národov,“ povedal pápež.
Podľa agentúry AP však tieto slová minulý mesiac vyslovil ruský prezident Putin v prítomnosti Merkelovej počas jej návštevy v Moskve.
Počas schôdzky, ktorá sa konala 20. augusta, Putin ostro kritizoval Západ za jeho kroky v Afganistane a uviedol, že rýchle obsadzovanie Afganistanu Talibanom ukázalo nezmyselnosť západných pokusov presadiť vlastnú víziu demokracie. Merkelová zas vyzvala Rusko, aby využilo svoje kontakty s Talibanom, aby umožnil opustiť krajinu Afgancom, ktorí pomáhali Nemecku.
Nulový výsledok
Spojené štáty sa 20 rokov pokúšali vnucovať Afganistanu svoje štandardy, čo viedlo iba k tragédiám a stratám, výsledok je nulový, uviedol v stredu ruský prezident Vladimir Putin.
„Dvadsať rokov boli americkí vojaci na tomto území a dvadsať rokov sa pokúšali – a môžeme to povedať bez toho, aby sme niekomu ubližovali – scivilizovať ľudí, ktorí tam žijú,“ povedal Putin na stretnutí so školákmi pri príležitosti Dňa znalostí Ruska počas svojej cesty na Ďalekom východe.
Podľa Putina sa tam USA v skutočnosti pokúsili „zaviesť svoje normy a štandardy života v najširšom zmysle slova vrátane politického usporiadania spoločnosti. Skončilo sa to iba tragédiami a iba stratami pre tých, ktorí to urobili, pre Spojené štáty, a viac pre ľudí, ktorí žijú na území Afganistanu… Výsledok je nulový, ak nie vyložene negatívny,“ zdôraznil šéf Kremľa.
Ruský prezident rozoberal príčiny toho, čo sa stalo v Afganistane. Podľa neho je odpoveď jednoduchá: „Ak niekto robí niečo voči iným ľuďom, musí vychádzať z histórie, kultúry a životnej filozofie týchto ľudí v najširšom zmysle tohto slova. K ich tradíciám je potrebné pristupovať s rešpektom. Človek musí pochopiť, že nič nesmie byť vnucované iným ľuďom zvonku.“
Podľa Putina potrebná situácia „musí dozrieť“ „A ak niekto chce, aby situácia dozrela rýchlejšie a kvalitatívnejšie, je potrebné pomôcť ľuďom. Áno, toto sa dá a musí urobiť, ale musí sa to urobiť civilizovane a dôkladne, podporovať pozitívne trendy a bez náhlenia. Človek musí byť trpezlivý. Pozrite sa, čo sa deje teraz,“ poznamenal ruský prezident.
Ak budú podľa neho ignorované všetky tieto faktory, dokonca aj historické, potom „v skutočnosti nemožno dosiahnuť žiadne pozitívne výsledky“. Agentúra AP na margo Putinovho vyjadrenia poznamenala, že Moskva, ktorá viedla v Afganistane desaťročnú vojnu, ktorá sa skončila stiahnutím sovietskych vojsk v roku 1989, sa v posledných rokoch vrátila do krajiny ako diplomatický sprostredkovateľ. Rusko siahlo po bojujúcich afganských frakciách vrátane hnutia Taliban, hoci ho označilo za teroristickú organizáciu.
Čítajte viac Talibanský experiment. Prežije Afganistan pod Talibanom?
Situácia v Afganistane sa zhoršila po tom, čo americký prezident Joe Biden v apríli oznámil svoje rozhodnutie ukončiť operácie v krajine. Hnutie Taliban urýchlene spustilo rozsiahlu útočnú operáciu a 15. augusta vstúpilo do Kábulu bez toho, aby narazilo na odpor.
Metropolu ovládlo v priebehu niekoľkých hodín. Prezident Afganistanu Ašraf Ghaní vzápätí svoju vlasť opustil. Mnoho krajín evakuovalo svojich občanov a zamestnancov ambasád. Taliban prevzal kontrolu nad územím krajiny a nariadil všetkým zahraničným silám odísť do 31. augusta. Minútu pred polnocou z 30. na 31. augusta miestneho času odštartovalo z medzinárodného letiska v afganskej metropole Kábul posledné americké lietadlo.