Kalesnikavová bola spolu so svojím právnikom Maximom Znakom obvinená zo sprisahania s cieľom chopiť sa moci a z podnecovania činnosti prostredníctvom médií a internetu, ktorá ohrozovala národnú bezpečnosť. Maxim Znak dostal desaťročný trest.
O rozsudku informovala tlačová kancelária neúspešného prezidentského kandidáta Viktara Babaryka, ktorému sa Kalesnikavová minulý rok starala o kampaň.
Maryju Kalesnikavovú zatkli vlani 7. septembra v Minsku maskovaní muži, ktorí ju vzali na hranice s Ukrajinou, kde jej prikázali, aby hranice prekročila. Ona to však urobiť odmietla a namiesto toho roztrhala svoj pas. Následne ju vzali späť do Minska a uväznili.
Maxima Znaka taktiež zatkli v septembri 2020. Už predtým bol obvinený z vyzývania verejnosti na činnosť, ktorej cieľom bolo narušiť bezpečnosť krajiny, teritoriálnu integritu Bieloruska, národnú bezpečnosť a obranu.
Kalesnikavová je podľa AFP jedinou z popredných predstaviteliek bieloruskej opozície, ktorá je stále v Bielorusku. Vo väzbe je už rok. Podľa agentúry DPA nemecká spolková vláda opakovane žiadala jej prepustenie.
USA: Odsúdenie bolo politicky motivované
Spojené štáty ostro kritizovali väzenské tresty, ktoré v Bielorusku vymerali dvom predstaviteľom tamojšej opozície. „Spojené štáty odmietajú dnešné politicky motivované a hanebné odsúdenie predstaviteľov bieloruskej opozície Maryje Kalesnikavovej a Maxima Znaka,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí USA.
„Tieto rozsudky sú, žiaľ, ďalším dôkazom toho, že režim (prezidenta Alexandra Lukašenka) absolútne nerešpektuje ľudské práva a základné slobody bieloruského ľudu,“ konštatuje rezort americkej diplomacie.
„Opakujeme našu výzvu na ukončenie represií voči Bielorusom za to, že si uplatňujú svoje ľudské práva v Bielorusku i mimo neho, a (žiadame) okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov vrátane pani Kalesnikavovej a pána Znaka,“ apelovalo ministerstvo.
V auguste americký prezident Joe Biden podpísal výkonné nariadenie, na základe ktorého sa rozšírili sankcie platné od roku 2006, namierené na mnohých bieloruských predstaviteľov vrátane viacerých firiem.
Podľa Nemecka ide o neoprávnený verdikt
Nemecká vláda odsúdila verdikt bieloruského súdu, ktorý odsúdil Kalesnikavovú a Znakova na dlhoročné tresty väzenia. Informovala o tom agentúra AFP. „Nemecká vláda odsudzuje neoprávnený verdikt nad Maryjou Kalesnikavovou a Maximom Znakom a (zároveň odsudzuje) inštrumentalizáciu justície na politické represie v Bielorusku,“ povedala novinárom hovorkyňa spolkového ministerstva zahraničných vecí Andrea Sasseová.
Nemecká diplomacia verdikt označila ako „bezohľadné pokračovanie útlaku a zastrašovania zo strany bieloruského režimu voči opozičným politikom a občianskej spoločnosti“. Berlín zároveň vyzval na prepustenie všetkých politických väzňov v Bielorusku. Nemecko naďalej plánuje vyvíjať politický tlak na režim v Minsku a „pokračovať v aktívnej podpore tamojšej občianskej spoločnosti“.
Rozsudok odsúdila EÚ aj Británia
Európska únia a Spojené kráľovstvo v pondelok slovne odsúdili verdikt súdu voči predstaviteľom bieloruskej opozície, informovala agentúra AFP. EÚ pondelňajšie rozhodnutie označila za očividné porušovanie ľudských práv s tým, že žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie odsúdených.
Spojené kráľovstvo verdikt bieloruského súdu označilo za „útok na ochrancov demokracie a slobody“. Britský minister zahraničných vecí Dominic Raab povedal, že režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka „musí toto utláčanie zastaviť“ a prepustiť všetky osoby zadržané z politických dôvodov.
Masové protesty vypukli v Bielorusku vlani po zverejnení výsledkov augustových prezidentských volieb, v ktorých Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo najvýraznejšiu líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Podľa bieloruskej opozície a západných krajín však boli tieto voľby sfalšované. Cichanovskej sa po voľbách podarilo opustiť Bielorusko. Mnohí ďalší predstavitelia opozície boli donútení krajinu opustiť, alebo ich uväznili. Bieloruské úrady tiež zadržali tisíce účastníkov protestov a s mnohými vo väzbe údajne zaobchádzali zle a mučili ich.
Západné krajiny uvalili voči režimu prezidenta Lukašenka sériu sankcií. Agentúra AFP však pripomenula, že Lukašenko neplánuje odstúpiť z funkcie aj vďaka podpore zo strany Ruskej federácie.
Čítajte aj Lukašenkov režim stíha opozíciu: Kalesnikavovej hrozí až päť rokov väzenia