Srbi uvoľnili blokádu na hraniciach s Kosovom

Kosovskí Srbi stiahli v sobotu nákladné aj osobné autá zo srbsko-kosovských hraníc. K uvoľneniu blokády pristúpili na základe dohody sprostredkovanej Európskou úniou zameranej na zmiernenie napätia, ktoré na hraniciach medzi oboma krajinami vypuklo v dôsledku sporu okolo automobilových poznávacích značiek. Informovala o tom agentúra Reuters.

02.10.2021 17:51
Kosovo vojaci srbsko Foto:
Poľskí vojaci medzinárodnej misie pod velením NATO v Kosove.
debata

Z hraníc sa okrem kosovských Srbov stiahli aj príslušníci špeciálnych jednotiek kosovskej polície, ktorí tam boli povolaní pred dvoma týždňami na to, aby z áut prechádzajúcich cez hranice odstraňovali srbské poznávacie značky a nehádzali ich dočasnými kosovskými, približuje agentúra AP.

Na hraniciach teraz hliadkujú vojaci medzinárodnej misie pod velením NATO v Kosove (KFOR).

Situácia na kosovsko-srbských hraniciach sa vyostrila po tom, ako tam kosovskí Srbi od 20. septembra protestovali voči zákazu vstupu áut so srbskými poznávacími značkami do Kosova, pričom cesty vedúce k hraničným priechodom Jarinje a Brnjak zatarasili kamiónmi.

Priština zdôrazňuje, že takýto zákaz zaviedla recipročne po tom, ako Srbsko odmietlo na svoje územie vpúšťať autá s kosovskými značkami, ktoré podľa Srbska naznačovali, že Kosovo je nezávislým štátom. Belehrad samostatnosť Kosova odmieta a tak žiadal, aby vodiči pri príchode do Srbska kosovské značky zo svojich áut odstránili a nahradili ich inými, dočasnými.

Srbsko a Kosovo však napokon vo štvrtok dosiahli dohodu, ktorú im pomohol uzavrieť osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák. Dohodli sa na tom, že v oblasti budú počas nasledujúcich 14 dní hliadkovať vojaci z KFOR. V súlade s dohodou budú tiež obyvatelia oboch krajín prekrývať pri vstupe na územie svojho suseda svoje štátne symboly na poznávacích značkách nálepkami, približuje AP.

srbsko, kosovo Čítajte viac Na srbsko-kosovskej hranici vrie napätie. Pre poznávacie značky

Misia KFOR pozostáva z približne 4000 vojakov z 28 krajín, pričom ju vedie NATO a podporujú Spojené štáty aj EÚ. Jej zámerom je znižovať napätie medzi obyvateľmi Kosova – väčšinovými etnickými Albáncami a menšinovými Srbmi.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 – deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.

Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci – Rusko a Čína – tak odmietajú urobiť. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ — Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.

EÚ od roku 2011 iniciuje rozhovory zamerané na normalizácie vzťahov Prištiny s Belehradom. V rámci nich už obe strany dospeli k viac ako 30 dohodám, z ktorých väčšina sa však dodržiava len slabo alebo vôbec, píše agentúra AP.

debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #Kosovo
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy