Môžete uviesť dva-tri hlavné dôvody, prečo by voliči mali podporiť KSČM?
Po prvé, náš volebný program je uskutočniteľný. Nie sme nijakí populisti. Po druhé, dokázali sme prinútiť vládu, aby plnila aj predvolebné sľuby, ktoré inokedy odmietala splniť. Po tretie, program KSČM sme vypracovali tak, aby riešil jeden z najväčších problémov v spoločnosti.
O čo ide?
Vysoké náklady na bývanie, zvyšovanie cien vo všeobecnosti. Pripravili sme obnovenie obecnej bytovej výstavby.
Nové a cenovo dostupné byty znejú lákavo, ale je to zatiaľ iba sľub.
Nie je to pravda. Už sme si to vyskúšali so skvelými výsledkami v obciach, ktoré majú maximálne 2-tisíc obyvateľov. Ukázalo sa, že je to veľmi efektívny spôsob, a ak ho rozšírime do ďalších obcí, tak cena bývania môže klesať. V trhovom hospodárstve jedine dostatok bytov môže viesť k zníženiu výšky nájmu na prijateľnú. Problém v Českej republike spočíva v tom, že máme podiel cien bývania k platom výrazne vyšší napríklad v porovnaní so susednými štátmi, ako sú Nemecko a Rakúsko. A ešte zdôrazním, že KSČM prichádza s kvalitnými kandidátmi, ktorí sú zárukou splnenia nášho volebného programu.
Tvrdíte, že ste dotlačil vládu, aby splnila sľuby, ktoré jej neboli pochuti. V čom to viete dokázať?
Schválenie troch dní platenej péenky. Sociálna demokracia to pred niekoľkými rokmi pred voľbami sľubovala, ale keď v rokoch 2013 – 2017 bola vo vláde spoločne s hnutím ANO, tak to napokon nenavrhla. Posledné štyri roky terajšia menšinová vláda závisela od tolerancie KSČM, takže platenú péenku sa podarilo presadiť. Vďaka našej strane sa vyriešila i jedna vážna vec v období pandémie koronavírusu.
Konkrétne?
Dosiahli sme zvýšenie platieb za štátnych poistencov, čo znamená, že zo štátneho rozpočtu pritieklo do zdravotných poisťovní viac peňazí za deti a za seniorov. Umožnilo to prekonať finančnú krízu týchto poisťovní počas pandémie. KSČM patrí zásluha aj za to, že vláda odkúpila významnú ťažiarsku firmu OKD od jej majiteľov. Z krachujúceho podniku sa stala prosperujúca firma. Mohol by som hovoriť o ďalších dôkazoch, ako KSČM zatlačila na vládu, aby urobila kroky v záujme občanov.
Hovoríte o úspechoch, ale faktom je, že kým vo voľbách v roku 2013 KSČM získala takmer 15 percent hlasov, teraz sa v prieskumoch nachádza len niečo nad 6 percentami. Dokážete sebakriticky nájsť príčiny takého pádu podpory?
Príčiny sú dve. Jedna je daná tým, že sme niesli obrovskú zodpovednosť – aj keď nie ako koaličná strana – za fungovanie menšinovej vlády. V období pandémie sa to ukázalo ako veľmi problematické. Druhá vec je tá, že niektoré politické strany si osvojujú časti ľavicového programu, a nemálo voličov uverilo týmto novým stranám. Pokles preferencií KSČM sa nám podarilo zastaviť na jar tohto roku, odvtedy zvyšujeme náš volebný potenciál.
Ľahšie by sa vám plnili sľuby, keby ste boli súčasťou vlády. Oslovíte po voľbách Andreja Babiša, ktorý je lídrom ANO, s tým, že komunisti by mohli priamo tvoriť možnú novú koalíciu?
Závisí to od programu. ANO má v ňom zatiaľ ako záruku v bezpečnostnej politike zotrvanie v pakte NATO. Keby toto hnutie od toho ustúpilo a súhlasilo by s reformou v oblasti európskej bezpečnosti a spolupráce, tak by to bolo možné. Po debakli USA a celého NATO v Afganistane sa ukazuje, že tento bezpečnostný systém nie je funkčný, a KSČM nechce, aby Česká republika mala svojich vojakov ako okupantov na nejakom cudzom území. Chceme pre Európu nový bezpečnostný systém, ktorý by nahradil NATO. S garanciami od stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Dá sa to chápať tak, že by ste Babiša vyzvali, aby sa v Česku vypísalo referendum o zotrvaní v NATO?
Áno. Návrh zákona o referende je jednou z prvých právnych noriem, ktoré predložíme v Poslaneckej snemovni. Tento návrh sa v jej končiacom volebnom období dostal do druhého čítania, ale napokon schválený nebol. KSČM však na tomto programovom bode trvá a ako som povedal, chcem tento návrh znovu predložiť. A tentoraz už naozaj odsúhlasiť v snemovni.
Bolo by referendum, odchod z NATO by sa nepodarilo dosiahnuť – rešpektovali by ste potom, že Česko zostane členským štátom Severoatlantickej aliancie?
Tak ako sme rešpektovali vstup nášho štátu do EÚ ako výsledok referenda, rovnako by sme rešpektovali výsledok hlasovania občanov Českej republiky. Nič by to však nezmenilo na poznaní, že projekt NATO si vyžaduje zásadnú reformu.
Možným povolebným scenárom je, že KSČM by poskytla tichú podporu Babišovej menšinovej vláde (zrejme nie jednofarebnej, ale s účasťou nového hnutia Prísaha) spoločne so stranou Sloboda a priama demokracia (SPD). Nebola by to politická schizofrénia? Veď komunisti sú celkom naľavo a SPD, naopak, je krajne pravicová strana.
Je to ťažko predstaviteľné, ale ako sa hovorieva, nikdy nehovor nikdy. Samozrejme, že by to bola otázka zložitých povolebných rokovaní, na čom by sme sa prípadne dokázali zhodnúť. A faktom je, že tento variant vyzerá značne horšie, ako je dosluhujúca menšinová vláda ANO a sociálnej demokracie, kde je predsa len programový prienik hodnôt s KSČM väčší.
Česko od vstupu do EÚ získalo stovky miliárd českých korún, ale pre server iDNES ste povedali, že keby sa teraz konalo referendum o zotrvaní v únii, hlasovali by ste za odchod z nej. Uvedomujete si dôsledky takého rozhodnutia, o ktorom napríklad Babiš raz poznamenal, že by malo doslova smrtiace následky?
Nielen ja, ale celá KSČM si uvedomuje riziko takého kroku. Na druhej strane, keď nefungujú mechanizmy, ktoré vyplývajú z Lisabonskej zmluvy, tak treba urobiť kroky, že sa vrátime pred obdobie tejto zmluvy, alebo dosiahneme to, čo umožní, aby EÚ fungovala ako medzivládna organizácia. A nie ako nadvládna, ktorá nariaďuje jednotlivým národným štátom aj veci, ktoré ich poškodzujú. Som presvedčený, že jedine prosperita národných štátov môže priniesť prosperitu pre celú Európu. Istotne nie byrokratický aparát Bruselu.