V júli 1988 bol Brjuchanov odsúdený na desať rokov väzenia, v septembri 1991 bol podmienečne prepustený na slobodu; za mrežami – spolu s väzbou – si odpykal polovicu trestu. Po prepustení z väzenia si podľa tlače prácu znovu našiel len v Černobyle.
„Černobyľská katastrofa sa na 35. výročie znovu pripomenula. Zomrel človek, ktorý bol oficiálne vyhlásený za jedného z hlavných vinníkov,“ napísal ruský denník Argumenty i fakty. „Celý život Viktora Brjuchanova bol rozdelený na ‚pred‘ a ‚po‘. Prvý zahŕňal skvelú kariéru, pocty a úcty, druhý hanbu, súd, väzenský tábor a postupné zabudnutie,“ dodal.
Naposledy sa na Brjuchanova podľa denníka spomínalo predvlani kvôli seriálu Černobyľ, ale bývalý riaditeľ bol už vtedy ťažko chorý, prakticky prišiel o zrak a už nedokázal povedať, ako hodnotí svojho „dvojníka“ v podaní západných filmárov. „Riaditeľ černobyľskej elektrárne mal svoju pravdu, rovnako nejednoznačnú ako prakticky všetko v dejinách tejto katastrofy,“ napísal ruský denník.
Rodák z Taškentu bol v 34 rokoch menovaný riaditeľom v Černobyle, kde stavba jadrovej elektrárne ešte len začínala. V roku 1986 bol podnik vyhlásený za najlepší ministerstvom energetiky Sovietskeho zväzu a čakalo sa ďalšie vyznamenania. Namiesto toho prišiel nočný telefonát od kolegu, že sa niečo stalo. Do elektrárne sa riaditeľ nedovolal, a tak nasadol na autobus, ktorý viezol do práce novú smenu. U štvrtého bloku si všimol, že chýba vrchná časť, ale ešte ho nenapadlo, že vybuchol reaktor.
Čítajte viac Ukrajina odtajnila dokumenty: Černobyľ bol roky tikajúcou bombou, KGB hľadala teroristov
Brjuchanov v neskorších rozhovoroch tvrdil, že ako prvý žiadal o evakuáciu mesta Pripjať, kde bývali pracovníci elektrárne, ale miestne úrady podľa neho čakali na pokyn z Moskvy.
Ukrajinská tajná služba SBU tento rok na výročie havárie zverejnila utajované dokumenty, vrátane Brjuchanovovho hlásenia, v ktorom písal, že situácia v meste Pripjať a v okolí je normálna a úroveň radiácie pod kontrolou, pripomenula agentúra TASS a dodala, že radiácia po explózii štvrtého reaktora elektrárne kontaminovala desaťtisíce kilometrov štvorcových na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku s miliónmi obyvateľov.
Obetný baránok
V júni 1986 si Brjuchanova pozvali na zasadnutie politbyra, vypočuli jeho vysvetlenie katastrofy a vylúčili ho aj z komunistickej strany. Nasledovalo odvolanie z riaditeľskej funkcie a v auguste zatknutie a obvinenia. Vo väzobnej väznici tajnej polície KGB lekári pri vyšetrení zistili, že počas likvidácie následkov havárie obdržal päťdesiatnásobok povolenej ročnej dávky radiácie. Odsúdenie a prísnosť trestu Brjuchanova šokovali, napísali Argumenty i fakty.
Po prepustení z väzenia – kedy sa už rozpadal Sovietsky zväz – nemohol zohnať prácu. Nakoniec sa vrátil do Černobyľu, kde ho vrelo privítali a vymenovali náčelníkom technického oddelenia. Väčšina spolupracovníkov ho pokladala za „obetného baránka“, na ktorého zhodili vinu za katastrofu. Ostatne sám Brjuchanov hovoril, že nebol žiadny jadrový fyzik, ale energetik. Odstavenie ostatných jadrových reaktorov v Černobyle odmietal. V posledných rokoch mu zlyhávalo zdravie a invalidný dôchodok nepostačoval. „Černobyľ je môj kríž, ktorý si ponesiem do konca,“ hovorieval príbuzným.