V Glasgowe sa v nedeľu začína klimatický summit OSN, ktorý potrvá do 12. novembra. Na konferencii sa očakáva účasť približne 20 000 politikov, diplomatov a aktivistov. Prísť má aj americký prezident Joe Biden, generálny tajomník OSN António Guterres, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či švédska aktivistka Greta Thunbergová, uvádza denník The Scotsman.
Na COP26 sa pre zdravotné problémy nezúčastní kráľovná Alžbeta II., otvárací príhovor tak bude podľa médií mať jej syn princ Charles.
Účasť odmietol čínsky prezident Si Ťin-pching, a to aj napriek tomu, že Čína je najväčším svetovým znečisťovateľom životného prostredia. Nepríde ani ruský prezident Vladimir Putin.
Konferencia OSN o zmenách klímy môže podľa odborníkov rozhodnúť o tom, či sa podarí planétu ochrániť pred katastrofálnymi dôsledkami globálneho otepľovania. Klimatológovia sú zajedno v tom, že najčiernejším scenárom sa dá predísť iba drastickým znižovaním emisií skleníkových plynov, ku ktorému sa musia zaviazať hlavne tí najväčší znečisťovatelia.
Dohoda je zatiaľ veľmi vzdialená
Vyhliadky ale pred summitom príliš optimistické nie sú a zástupcovia dvoch stoviek krajín budú mať nielen kvôli ekonomickým problémom spôsobeným pandémiou možno ešte zložitejšiu pozíciu ako v predchádzajúcich rokoch.
Program OSN pre životné prostredie (UNEP) uvádza, že ak by naďalej platili súčasné záväzky obmedzovania emisií, stúpla by globálna teplota do konca storočia o 2,7 stupňa Celzia. Experti sa zhodujú, že extrémnym výkyvom počasia, nebezpečnému zvyšovaniu hladín oceánov a nezvratným zmenám ekosystémov sa dá zabrániť len vtedy, ak sa teplota zvýši maximálne o dva, ale lepšie len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou.
Podľa klimatológov by bolo pre udržanie globálneho otepľovania v bezpečných medziach potrebné, aby emisie stlačili do polovice storočia prakticky na nulu všetci veľkí znečisťovatelia. Práve to sa môže stať kameňom úrazu. Krajiny zo skupiny G20, ktorá združuje dvadsiatku najväčších ekonomík sveta a sú zodpovedné za viac ako tri štvrtiny všetkých emisií skleníkových plynov, sa na spoločnom postupe sa zatiaľ nezhodli.
Jablkom sváru ale nie je len kľúčová téma, teda rýchlosť znižovania emisií. Spory sa vedú aj o čiastkové otázky, ako je ekologizácia automobilového priemyslu, odstúpenie od používania fosílnych palív, boj s odlesňovaním a emisiami metánu alebo finančné príspevky rozvojovým krajinám.
Najskôr odborníci, potom politici
Konferencia má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií. COP sa koná každoročne, tohtoročný summit sa však vníma ako kritický vo svetle nedávnej správy Medzinárodného panelu pre klímu (IPCC). Vedci v ňom vyzývajú na okamžité kroky v záujme dodržania cieľov parížskej klimatickej dohody, ktorá pripúšťa globálne oteplenie o najviac 1,5 stupňa Celzia do konca storočia.
Prvý týždeň rokovaní bude venovaný predovšetkým diskusiám medzi vládnymi odborníkmi a na druhý týždeň sa zídu politickí lídri. Podľa britskej neziskovej organizácie Energy & Unit budú účastníci rokovať o obchode s emisnými povolenkami, finančnej podpore chudobných a klimaticky zraniteľných krajín či spoločných časových rámcoch znižovania emisií.
Konferenciu budú dopĺňať aj sprievodné podujatia. Napríklad v sobotu 6. novembra sa v Glasgowe očakáva demonštrácia asi 100 000 ľudí na podujatí, ktorý dostal názov Svetový deň klimatickej spravodlivosti.
Na bezpečnosť klimatického summitu má dohliadať približne 10 000 policajtov.
Na COP26 bude prítomných viacero pozorovateľských skupín z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), mimovládne organizácie, zástupcovia pôvodných obyvateľov z rôznych častí sveta a predstavitelia samospráv a náboženských spoločností.
Očkovanie je podmienkou účasti
Napriek obavám z pandémie sa summit nebude konať vo virtuálnom priestore. Očkovanie nie je podmienkou účasti, Británia však ponúkne možnosť vakcinácie všetkým delegátom. Prichádzajúci z červených krajín musia najprv podstúpiť karanténu a počas podujatia musia všetci účastníci podstúpiť každý deň test na COVID-19.
Planéta sa od začiatku priemyselnej revolúcie oteplila asi o jeden stupeň Celzia. Podľa prepočtov organizácie Climate Action Tracker z roku 2014 by sa pri vtedajšom tempe planéta zohriala do konca storočia o štyri stupne Celzia. Opatrenia, ktoré už politici prijali, by mali toto tempo o niečo znížiť – na dva až tri stupne Celzia do konca storočia. Vedci z IPPC však varujú, že aj oteplenie o dva stupne je príliš rizikové. Priamymi dopadmi klimatickej zmeny sú horúčavy, suchá či záplavy, ktoré už dnes pociťujú niektoré oblasti sveta.