Podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov Youngkin získal 50,7 percenta hlasov, kým McAuliffe iba 48,6 percenta. Okrem toho to vyzerá tak, že demokrati stratia väčšinu vo virgínskej Snemovni delegátov.
Foto: SITA/AP
Veľké zmeny?
"Spolu zmeníme smer, ktorým sa tento štát uberá. Priatelia, s transformáciou začneme od prvého dňa. Zvíťazili sme. Aká je to veľká zábava!“ vyhlásil Youngkin v prejave pre svojich stúpencov.
"Nemôžeme a nikdy neprestaneme bojovať za hodnoty, v ktoré veríme,“ reagoval po prehre McAuliffe. Demokrati podľa neho musia chrániť práva žien na slobodnú voľbu a starať sa o to, aby mal každý prístup ku kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti a k špičkovému vzdelaniu.
Prekvapujúce víťazstvo republikána okamžite spustilo vlnu špekulácií, či odráža nejaké významnejšie trendy v americkej politike. Už na budúci rok sa v USA konajú kongresové voľby. V Snemovni reprezentantov aj v Senáte majú momentálne demokrati len tesnú väčšinu. A v roku 2024 čaká Američanov súboj o Biely dom. Možno sa doň zapojí aj republikán Donald Trump, hoci vlani prehral s demokratom Joeom Bidenom. Celebritný boháč odvtedy šíri klamstvá, že mu výhru ukradli, hoci o tom nepredložil jediný dôkaz.
No profesor politológie Steven Greene zo Severokarolínskej štátnej univerzity si myslí, že demokrati by mali mať najmä z budúcoročných volieb obavy. "Už skôr všetko nasvedčovalo tomu, že ich čaká ťažký rok 2022. Voľby v utorok to potvrdili. Pokiaľ nedôjde k nejakým veľkým zmenám, čo sa v pandémii nedá vylúčiť, republikáni majú veľmi dobrú pozíciu, aby na budúci rok získali väčšinu v oboch komorách Kongresu,“ reagoval odborník. "Čo sa týka roku 2024, ten je ešte ďaleko. Dovtedy sa môže stať naozaj veľmi veľa. Myslím si však, že je jasné, že keď Trump bude chcieť byť prezidentským nominantom republikánov, podarí sa mu to. A skutočne to vyzerá tak, že po tom túži,“ povedal Greene.
Zaujímavé však je, že hoci si Youngkin od Trumpa požičal časť politickej rétoriky, priamu podporu od exprezidenta nežiadal a ani sa s ním neobjavil počas kampane. Toto (ne)dištancovanie sa od bývalého šéfa Bieleho domu mu očividne pomohlo. Trump totiž vo Virgínii nie je populárny a v tomto štáte vlani s Bidenom prehral o vyše desať percentuálnych bodov.
Politické odkazy
Youngkin ako podnikateľ vo voľbách stavil na ekonomické odkazy. Pomohlo mu, že bol na rozdiel od svojho súpera novou politickou tvárou a McAuliffe v kampani neoslnil. "Demokrati sú v očiach verejnosti lepší v tom, ako zvládajú pandémiu, ale ekonomická obnova je veľmi náročná. K hospodárskym problémom môžeme prirátať rastúce ceny energií a palív,“ pripomenul po pre Pravdu Robert Busby, expert na americkú politiku z Liverpool Hope University.
Mnoho voličov sa tiež kriticky stavia k tomu, že demokrati v Kongrese nedokážu presadiť viaceré zákony preto, že sa nevedia dohodnúť medzi sebou. Američania za to vinia aj prezidenta Bidena. Podľa portálu FiveThirtyEight, ktorý sa zaoberá analýzami prieskumov, pôsobenie demokrata v Bielom dome momentálne schvaľuje len 42,9 percenta voličov.
Zdá sa však, že Youngkinovi najviac pri mobilizácii stúpencov pomohla stávka na kultúrnu vojnu. "Zameral sa na otázku vzdelávania. Riešil kritickú rasovú teóriu, ktorú síce neučia na školách vo Virgínii, ale mnoho rodičov má pocit, že by mali mať možnosť ovplyvniť to, s čím sa ich deti pri vyučovaní stretnú,“ vysvetlil Busby.
V kampani však táto debata zašla tak ďaleko, že Youngkin využil časť konzervatívcov, ktorí napríklad požadujú, aby sa žiaci vo Virgínii neučili o knihe Beloved (Milovaná), ktorá opisuje hrôzy otroctva. Napísala ju držiteľka Nobelovej ceny za literatúru Toni Morrisonová.
"Demokrati v Kongrese by sa mali čo najrýchlejšie zaoberať legislatívou týkajúcou sa infraštruktúry a práv voličov. Demokratická strana okrem toho potrebuje nájsť spôsob, ako vybojovať s republikánmi kultúrne vojny, ktoré sa po týchto volebných výsledkoch ešte zintenzívnia,“ napísal na sociálnej sieti twitter Timothy Galsworthy, odborník na americké konzervatívne hnutie zo Sussexskej univerzity.