Arménsky premiér Nikol Pašinjan počas utorňajšej online tlačovej konferencie uviedol, že kontakty medzi arménskymi a azerbajdžanskými predstaviteľmi by mali byť častejšie, aby „pomohli stabilizovať situáciu, našli riešenia a pokúsili sa vyhnúť krízam“.
Napätie medzi krajinami opäť eskalovalo uplynulý týždeň, keď nastali najhoršie strety od vlaňajška. Počas minulotýždňových bojov prišlo o život najmenej sedem azerbajdžanských vojakov. Podľa Pašinjana prišlo o život šesť arménskych vojakov a 32 ďalších padlo do zajatia.
Arménsko a Azerbajdžan sa po desaťročia sporia pre separatistický Náhorný Karabach, ktorý leží v Azerbajdžane, ale po vojne, ktorá sa skončila v roku 1994, bol pod kontrolou síl etnických Arménov podporovaných Jerevanom.
Vlani pre región vypukli boje, ktoré si za šesť týždňov vyžiadali viac ako 6 600 mŕtvych. Ukončila ich dohoda o prímerí sprostredkovaná Ruskom, v rámci ktorej Azerbajdžan získal kontrolu nad veľkými časťami regiónu a okolitými územiami.
Čítajte viac Vojna o Karabach sa končí. Arménsko, Azerbajdžan a Rusko podpísali dohoduArménska opozícia však nesúhlasí s podmienkami spomenutej mierovej dohody. Tá totiž počíta s dopravným koridorom cez Arménsko, ktorý by spájal Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan.
Ruský prezident Vladimir Putin bude v piatok hostiť Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva na rozhovoroch v juhoruskom meste Soči. Očakáva sa, že Pašinjan a Alijev sa stretnú i 15. decembra v Bruseli na rokovaniach pod záštitou Európskej únie.
Telefónna “horúca linka” bola zriadená v 60. rokoch minulého storočia medzi vtedajším Sovietskym zväzom a USA v súvislosti s tzv. kubánskou raketovou krízou. Počas nej sa svet dostal najbližšie k vypuknutiu jadrového konfliktu. Zriadenie linky medzi Moskvou a Washingtonom malo za cieľ predchádzať ďalším podobným konfliktom a eskalácii napätia medzi vtedajšími veľmocami.