Umierneného spolupútnika Nelsona Mandelu, prvého černošského prezidenta Juhoafrickej republiky, pochovajú na Nový rok v Kapskom Meste. Krajina, ktorú po boku Mandelu roku 1994 priviedol k prvým slobodným multirasovým voľbám, sa pohrúžila do týždeň trvajúceho štátneho smútku. Monumentálna Stolová hora, vypínajúca sa nad Mysom dobrej nádeje, sa na pamiatku zosnulého až do jeho pohrebu večer čo večer rozžiari v purpurovom osvetlení, vo farbe rúcha, ktoré Tutu nosil ako arcibiskup.
Morálny kompas
Celý život bojoval za toleranciu, rovnosť a spravodlivosť doma aj v zahraničí. V časoch, keď radikálni lídri hnutia proti apartheidu vrátane Mandelu skončili na dlhé roky za mrežami, sa Tutu, stúpenec nenásilnej cesty, stal hlavnou tvárou odporu. Touto rolou i neskorším úsilím o zmierenie medzi černošskou väčšinou a belošskou menšinou po zmene režimu, čo on nazval snom o „dúhovom národe“, si vyslúžil lásku, vplyv a morálnu prestíž, akú má len málokto na africkom kontinente i mimo neho. „Bol inšpiráciou pre generácie ľudí po celom svete a neochvejným hlasom zastávajúcim sa utláčaných,“ reagoval na úmrtie Tutua generálny tajomník OSN António Guterres. „V najtemnejších časoch apartheidu bol žiariacim majákom sociálnej spravodlivosti, slobody a nenásilného odporu,“ citovala ho agentúra Reuters.
Prvý černošský prezident USA Barack Obama označil Tutua za „učiteľa, priateľa a morálny kompas“. „Sústredil sa na boj za oslobodenie a spravodlivosť vo svojej krajine, ale zaujímal sa o nespravodlivosť kdekoľvek inde. Nikdy nestratil svoj nezbedný zmysel pre humor a ochotu hľadať ľudskosť aj u nepriateľov,“ citoval Obamu spravodajský portál CNN.
Postavu drobného muža si milióny televíznych divákov na celom svete pamätajú, ako v žlto-zelenom drese veselo poskakoval na otváracom koncerte majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré sa roku 2010 konali v jeho vlasti. Vôbec na ňom nebolo vidieť, že zápasí s ťažkou chorobou, pre ktorú sa krátko po šampionáte stiahol z verejného života. Rakovinu prostaty mu diagnostikovali už roku 1997. Opakovane sa na ňu liečil. Nebránilo mu to však roku 2013 prísť na poslednú rozlúčku s Mandelom a pred pár týždňami kondolovať po smrti exprezidenta Frederika de Klerka. Mandelov belošský predchodca na poste hlavy štátu bol spolu so svojím nástupcom rovnako ako Tutu tiež ocenený mierovou nobelovkou za rolu, ktorú zohrali pri pochovaní režimu apartheidu.
Tutu sa objavil na verejnosti aj v máji tohto roku, keď si dal pred kamerami vpichnúť vakcínu proti covidu, aby šiel príkladom v boji proti pandémii, ktorá si v jeho vlasti vyžiadala okolo štvrť milióna životov. Bohaté krajiny, kde sa tešil zaslúženej úcte, pri tejto príležitosti vyzval, aby rozvojovým štátom poskytli lepší prístup k vakcínam, liekom a testom na covid.
Úsmev i slzy
Svetu skoro vždy ukazoval milú, usmievavú tvár. Ale nehanbil sa ani za slzy. Pamätné sú zábery z čias, keď Komisia pravdy a uzmierenia pod jeho vedením vyšetrovala porušovanie ľudských práv za éry apartheidu; po výpovedi bývalého väzňa o mučení sa Tutu horko rozvzlykal. Komisia v rokoch 1996 až 1998 objasnila vyše 20-tisíc brutálnych zločinov rasistického režimu. Jej predseda musel vzdorovať volaniu po pomste a obhajovať prísľub, že po tomto očistnom procese budú páchatelia omilostení. „Keď vnímame druhých ako nepriateľov, riskujeme, že sa staneme tým, čo nenávidíme. Keď utláčame druhých, skončíme utláčaní. Celá naša ľudskosť závisí od uznania ľudskosti v iných,“ napísal vo svojej knihe Boh má sen. Svoju povahu zmierovateľa pre ITV ešte viac odhalil: „Nepriatelia sú vždy priatelia, ktorí čakajú na to, aby sa nimi stali.“
V anglikánskej cirkvi, ktorej zasvätil veľkú časť svojho života, Tutuovo liberálne chápanie viery mnohých hnevalo. Nik nespochybňoval úprimnosť jeho viery, ale nie každý duchovný rád počul o Bohu, ktorý má „slabosť pre hriešnikov“. V konzervatívnych kruhoch tiež kontroverzne prijímali jeho otvorenú podporu práv príslušníkov sexuálnych menšín. „Neuctieval by som Boha, ktorý je homofóbny, tak hlboko to cítim,“ citoval ho denník Guardian. „Odmietol by som ísť do homofóbneho neba. Povedal by som: ‚Nie, prepáčte, radšej by som šiel inam." Tutu tiež podporoval právo na asistovanú samovraždu pre nevyliečiteľne chorých, čo u mnohých veriacich vyvolávalo nevôľu. Vášnivo vyzýval aj na podniknutie naliehavých krokov proti klimatickým zmenám.