Dohodu o nadviazaní diplomatických vzťahov síce uzavreli krajiny už v roku 2009, nikdy ale nebola ukončená jej ratifikácia.
V Moskve budú podľa tureckého ministerstva v piatok 14. januára rokovať turecký špeciálny vyslanec a bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch Serdar Kiliç a arménsky špeciálny vyslanec a podpredseda parlamentu Ruben Rubinjan. Pri stretnutí by vyslanci mali vypracovať postup, ako zlepšiť bilaterálne vzťahy.
Vzťahy medzi Tureckom a Arménskom sa v posledných mesiacoch mierne zlepšili. Minulý týždeň Jerevan oznámil, že zruší zákaz dovozu tureckého tovaru a podobný krok by čoskoro mala ohlásiť aj Ankara. V polovici decembra krajiny oznámili vymenovanie špeciálnych vyslancov. Chcú tiež zaviesť charterové lety medzi Istanbulom a Jerevanom.
Podľa tureckých médií stretnutie vyslancov v Moskve zapadá do stratégie prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana narovnať vzťahy s krajinami, ktoré sa v minulosti dostali do konfliktu s Ankarou.
Erdogan ohlásil, že sa vo februári vydá do Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Podľa tureckej diplomacie by Ankara mohla tiež čoskoro vyslať späť do Egypta svojho veľvyslanca, ktorý krajinu opustil na protest proti zvrhnutiu vlády prezidenta Muhammada Mursího v roku 2013.
Medzi Jerevanom a Ankarou sú vzťahy dlhodobo napäté. Turecko je blízkym spojencom Azerbajdžanu a poskytlo mu vojenské technológie, ktoré podľa odborníkov tureckému spojencovi pomohli dosiahnuť vojenské úspechy nad arménskou armádou v poslednom konflikte o Náhorný Karabach z roku 2020.
Turecko sa s Arménskom nezhodne ani na výklade udalostí z rokov 1915 vládou Osmanskej ríše zahynulo 1,5 milióna Arménov. Jerevan to považuje za genocídu, čo Ankara odmieta.