Ako vníma Francúzsko ruskú krízu? Aké sú jeho priority?
V Paríži vládne pocit, že je to vážna situácia, že existuje skutočné riziko, že Rusko napadne Ukrajinu. Francúzsko sa tomu venuje na viacerých úrovniach. Podporuje rokovania USA s Ruskom a chce pokračovať vo vyjednávaniach v normandskom formáte, ktorého je členom spolu s Ukrajinou, Ruskom a Nemeckom. Minulý týždeň sa v Paríži v rámci týchto rozhovorov podaril malý prelom. Zúčastnené strany uviedli, že v Berlíne budú mať tento týždeň ďalšie kolo vyjednávaní. Paríž jednoznačne stojí za NATO, keď povedal, že pošle vojakov do Rumunska. Francúzsko si uvedomuje, že je potrebné mať debatu, čo urobíme na hraniciach s Ukrajinou, keby ju Rusko napadlo. Paríž chce pokračovať v dialógu s Moskvou, ale zároveň jej dáva najavo, že jej hrozia vážne následky, ak sa nenájde dohoda.
Macron chce mať priamy kontakt so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a oživuje normandský formát. Snaží sa Paríž otvoriť nové diplomatické kanály?
Nie je to hľadanie nejakej alternatívy k tomu, čo sa deje. Je to ďalší príspevok k diplomatickému úsiliu. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí jednoznačne povedalo, že podporuje americko-ruský dialóg, prácu v NATO a v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ale Paríž chce byť aktívny, preto sme svedkami rokovaní v normandskom formáte. A chce ich aj Berlín. Okrem toho vo Francúzsku nastal posun v politike smerom k Rusku.
V čom sa to prejavuje?
Pamätáte sa, ako bol Putin vo Francúzsku v roku 2019 a Macron hovoril o dialógu s Moskvou? Mnohých spojencov to vtedy skutočne nahnevalo. Mali pocit, že Macron to robí bez dostatočnej konzultácie v rámci EÚ a NATO, že nehovorí s partnermi na východnom krídle. V Paríži si uvedomili, že to bola chyba a že je potrebné politiku k Rusku presunúť viac na európsku úroveň. Francúzsko zdôrazňuje, že hlas Európy by mal zaznieť na rokovaniach s Kremľom. Dodáva však, že Európania nehovoria jedným hlasom, čo by bolo potrebné do budúcnosti zmeniť.
Francúzsko od 1. januára do 30. júna stojí na čele Rady Európskej únie. Macron mal k tomu prejav v Európskom parlamente, ale na jeho zahraničnopolitické vízie sa zosypala aj kritika. Prečo?
Macron mal hovoriť o tom, čo chce Francúzsko v predsedníckej úlohe dosiahnuť. Ale v istom momente vo svojej reči (19. januára, pozn. red.) povedal, že je potrebné nasledujúcich šesť mesiacov využiť na naštartovanie diskusie o vytváraní návrhov na nový bezpečnostný poriadok. Ľudia si však z toho zobrali, že, preboha, Macron tvrdí, že je potrebné vytvoriť úplne nezávislú bezpečnostnú architektúru a separátne sa rozprávať s Ruskom. Z Paríža však znie, že toto Macron nepovedal. Hovoril o tom, že v budúcnosti by mala byť EÚ oveľa silnejšia a viac zjednotená, a že súčasná kríza ukazuje, že únia stále nedokáže konať rýchlo. O tom chce Macron diskutovať. Na úrovni EÚ, potom v NATO, až potom sa môže pristúpiť ku kontaktom s Ruskom. Paríž tvrdí, že jeho prístup je transatlantický, ale aj to, že únia musí viac investovať do obrany, o čom Macron skutočne hovorí posledných päť rokov.
Zaujímavé je, že keď Francúzsko spomína nový bezpečnostný poriadok v Európe, podobné slová zaznievajú aj z Ruska. Majú tieto dve vízie niečo spoločné alebo by sme o nich ani nemali hovoriť v jednej vete?
Ľudia v Paríži vám povedia, že tieto veci by sme vôbec nemali spomínať v jednej vete, lebo sú odlišné. Macron netvrdil, že chce za šesť mesiacov vybudovať nový bezpečnostný poriadok v Európe. Hovoril o diskusii a o vytvorení návrhov, ako by to mohlo vyzerať. Macron nevraví, že to má únia robiť v nejakej izolácii a mimo transatlantického prístupu. Ale, a to je téza francúzskeho prezidenta, nie je možné, aby niekto bral EÚ vážne, keď nemá dostatočné vojenské kapacity, nevie, aké má priority a nehovorí jedným hlasom. Pravdou však je, že Macron jasne nedefinoval, ako si predstavuje tieto debaty, aké návrhy položí na stôl. A pre to, čo sa stalo v minulosti, sa hneď objavili otázky, či Francúzsko konzultovalo prejav prezidenta so spojencami. Môžeme aj diskutovať, či v situácii, v akej sa nachádzame, mala Macronova reč správne načasovanie. No ako som už povedala, v Paríži vám pripomenú, že Francúzsko jednoznačne podporuje súčasné rokovania a transatlantický prístup.
Toto je možno otázka skôr pre psychologičku, nie pre zahraničnopolitickú analytičku. Ale predsa. Ako vníma Macron Putina a naopak?
Úprimne poviem, že mám rada výzvy a nemám problém s opustením pozície zahraničnopolitickej analytičky. No neviem na vašu otázku odpovedať. Veľa sa diskutuje o tom, či za zmenou postoja k Moskve stojí Macron, alebo vláda. Tradične má Francúzsko k Rusku cez kultúru či históriu sentimentálny prístup. Sme uprostred kampane pred prezidentskými voľbami v apríli. Niektorí uchádzači otvorene hovoria o bilaterálnych rokovaniach s Putinom, o tom, ako mu treba prejavovať rešpekt. Macron je pravdepodobne najvýraznejším proatlanticistickým kandidátom. Pamätáme sa, ako na tlačovej konferencii s Putinom hovoril, že vie, že sa Rusko v roku 2017 snažilo zasiahnuť do prezidentskej kampane. A ako vidí Putin Macrona? Vieme, že šéf Kremľa sa chce rozprávať v prvom rade s Američanmi. Asi to o niečom svedčí.
Dajú sa porovnať postoje Francúzska a Nemecka k ruskej kríze? Berlín čelí kritike, že je príliš mäkký na Moskvu. Niektoré štáty posielajú Ukrajine zbrane, Nemecko sľúbilo helmy. Je prístup Paríža ku Kremľu niekde uprostred toho, čo robí Berlín a oveľa tvrdšieho postoja povedzme pobaltských štátov?
Francúzsko by pravdepodobne odpovedalo, že takto sa to nedá merať, a všetci sa snažia niečím prispieť. Paríž nebude Berlín otvorene kritizovať, partnerstvo v ním je pre neho veľmi dôležité. Ale prístup Francúzska je iný. V ten istý deň, keď Macron predniesol reč v europarlamente, sľúbil vyslať vojakov do Rumunska v rámci NATO misie. Vo Francúzsku sa hovorí aj o dodávkach zbraní.
Čo urobí Francúzsko, keby Rusko napadlo Ukrajinu?
Rada EÚ dospela tento mesiac k pomerne jednoznačnému vyhláseniu. Dá sa očakávať, že únia je pripravená proti Rusku použiť tvrdé sankcie. Uvidíme, či by Francúzsko z pozície predsedníckej krajiny Rady EÚ koordinovalo otázky azylu týkajúce sa Ukrajincov utekajúcich pred vojnou. Predpokladám, že Francúzsko bude veľmi aktívne v diskusiách o posilnení obrany východnej hranice EÚ a NATO. Ťažko však povedať, či Paríž bude robiť niečo samostatne, lebo sa usiluje zaujať európske postoje. Veľa bude teda závisieť od toho, ako sa dohodnú spojenci.