Momentálne pripravuje Európska únia sankcie proti Rusku, keby napadlo Ukrajinu. Hovorilo sa o nich aj na poslednej Rade EÚ pre zahraničné veci. Kedy môžeme očakávať výsledok?
Sankcie sa pripravujú a EK o nich vedie s členskými štátmi intenzívne konzultácie. Keby Rusko zaútočilo na Ukrajinu, konali by sme. Príprava sankcií je proces, v ktorom sa riešia citlivé otázky, na ktoré môžu mať členské štáty únie aj rozličné názory. No v prípade, že sa niečo na Ukrajine stane, EÚ vie rýchlo reagovať.
V eurokomisii v rámci Generálneho riaditeľstva pre susedskú politiku a rozširovanie EÚ šéfujete Podpornej skupine pre Ukrajinu. Ako momentálna situácia ovplyvňuje vašu prácu?
Samozrejme, že súčasné dianie má zásadný vplyv na to, čo robíme. Napríklad v tom, že sme pripravili podporný balík pre Ukrajinu, ktorý privítala ukrajinská strana a aj členské štáty a Európsky parlament. Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová už ohlásila návrh na makrofinančnú pôžičku pre Kyjev vo výške 1,2 miliardy eur a zároveň 120 miliónov v grantoch. Práve túto pomoc pripravuje Podporná skupina pre Ukrajinu. Budúci týždeň budem o nej v Kyjeve rokovať. Pomoc budeme orientovať na zlepšenie odolnosti Ukrajiny proti krízam. Či už v oblasti kybernetického priestoru, energetiky alebo verejného poriadku. Okrem tejto podpory riešime s Ukrajincami investičný balík na projekty v infraštruktúre, v zelenej a digitálnej transformácii či v oblasti podpory malého a stredného podnikania.
Aké trendy vývoja predpokladáte v súvislosti s ruskou krízou?
Vidím to tak, že zo strany Ruska hrozia dva možné scenáre. Predtým, ako budem pokračovať, však musím podotknúť, že som si v tejto súvislosti prečítala dosť hrozivý prieskum verejnej mienky zo Slovenska, z ktorého som bola veľmi smutná. Až 44 percent Slovákov si myslí, že za stúpajúce napätie na Ukrajine môžu USA a NATO, kým 34 percent ho pripisuje Rusku. Je to hlboký omyl. Treba jasne povedať, kto je agresorom na Ukrajine. Je to Rusko. Nie je to názor, ale overiteľný fakt. Keď hovoríme o scenároch vývoja, ako som už spomenula, vidím dva. Prvým je, že Moskva vystupňuje vojenský tlak. Nezabúdajme, že Ukrajina je vo vojne s Ruskom už osem rokov.
Ako by mohol vyzerať druhý scenár?
Je už v plnom prúde. Je to hybridný útok Ruska na Ukrajinu. Boli sme svedkami dvoch za sebou idúcich kybernetických útokov. Jeden zasiahol webové stránky rôznych ukrajinských inštitúcií a sprevádzali ho viaceré hrozby. Po tomto útoku dokonca spoločnosť Microsoft oznámila, že má podozrenie, že znefunkčnenie internetových portálov bola len zámienka na to, aby sa do ukrajinských štátnych inštitúcií podarilo dostať nebezpečný malvér. Kybernetické útoky, tlak prostredníctvom dodávok energií či využívanie ekonomických a korupčných nástrojov sú súčasťou hybridného konfliktu. Samozrejme, sprevádza ho obrovská nálož dezinformácií. Ale nielen na Ukrajine sme svedkami informačnej vojny. Vidím, že sa jej veľmi dobre darí aj na Slovensku.
Keď o tom hovoríte, ako si vysvetľujete výsledky prieskumu, ktorý ste spomenuli?
V tejto súvislosti sa dá hovoriť o viacerých faktoroch. Určite sa treba pozrieť na náš vzdelávací systém. Keď som chodila do školy, kŕmili nás rozprávkami o Rusku, ktoré sa nezakladali na pravde. Bohužiaľ, nie všetko sa odvtedy zmenilo. V školách nevenujeme dostatočnú pozornosť novodobým dejinám, kritickému mysleniu a schopnosti odlíšiť falošné informácie od pravdivých. Toto je jeden problém. Ďalším sú spomenuté dezinformácie. Scéna, ktorá ich cez mnohé komunikačné kanály šíri, je na Slovensku už dlhé roky mimoriadna aktívna. Ale chcem spomenúť ešte jednu vec. Je dobré, keď sa politickí lídri jasne vyjadrujú k dianiu na Ukrajine. Je to náš sused! Dianie na Ukrajine má na Slovensko priamy vplyv. Jednoznačne sa k súčasnému vývoju postavil minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý je tento týždeň osobne na Ukrajine. Je výborné, že sa vyjadrila prezidentka Zuzana Čaputová. Svet je zložitý a ľudia potrebujú mať pocit, že politici sú schopní jasne definovať a pomenovať veci.
Dlhé roky existovala na Slovensku snaha vybudovať aspoň istý konsenzus v oblasti zahraničnej politiky. Zdá sa však, že sa takmer úplne rozpadol. Je to viditeľné aj pri téme, akou je dohoda o obrannej spolupráci s USA. Zmizol tento zahraničnopolitický konsenzus?
Nežijem na Slovensku, takže nechcem zachádzať do úplných politických podrobností. Asi sme pred 15 či 20 rokmi mali príliš optimistickú predstavu, že vstupom našej krajiny do EÚ a NATO sme vyriešili všetky problémy. Platí tu však to, čo sa dá povedať o všetkých dlhoročných vzťahoch. Naše členstvo v únii a aliancii je potrebné živiť, pestovať a musíme o ňom rozprávať. A najmä vysvetľovať ľuďom, že Slovensko má neuveriteľné šťastie, že sa nám podarilo vstúpiť do EÚ a NATO. Nemuselo sa to vôbec tak stať. Bol to tvrdý boj, ktorý od nás vyžadoval veľké reformné úsilie. Pracovala som vtedy na Slovensku ako poradkyňa Ivana Mikloša, tak to viem aj osobne zhodnotiť. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda spomína na to, ako americký prezident Bill Clinton svojho času povedal, že Slovensko zmeškalo vlak. Našťastie to nebola pravda. Sme v EÚ, ako aj v NATO, čo je najspoľahlivejšie obranné zoskupenie. Teraz sa veľmi intenzívne zaoberám Moldavskom. Čo by tam ľudia dali za to, aby neboli v takej existenčnej, obrannej či energetickej neistote, v akej momentálne žijú. Bohužiaľ si nevážime, čo máme. A z toho mi je smutno.
Ukrajina je opatrnejšia, keď spomína hrozbu útoku z Ruska. Najmä USA, ale aj iné krajiny na ňu upozorňujú viac. Je to nejaké odlišné hodnotenie situácie?
Rozumiem tomu, čo robí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Usiluje sa upokojiť situáciu, aby sa nešírila panika. Bola to najmä reakcia na podľa mňa nešťastné signály zo Spojených štátov či z Kanady, ktoré umožnili odchod svojich diplomatov. Veľmi to na finančných trhoch Ukrajinu poškodilo. Nedivím sa tomu, čo hovorí Zelenskyj. Dá sa diskutovať, či to robí najšťastnejším spôsobom. Ale vysiela jeden signál, o ktorom som už hovorila aj ja. Zelenskyj pripomína, že Ukrajina predsa už osem rokov vo vojne je. Rusko anektovalo významnú časť jej územia, Krym, a nie je neutrálnou stranou v konflikte na Donbase. Je jeho súčasťou. Ukrajina navyše už roky čelí aj hybridným útokom. Uvidíme, či dôjde k ich ďalšej eskalácii, alebo k nim pribudne aj vojenská invázia. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ide jednoznačne o to, aby Ukrajina hodnotovo, ekonomicky a spoločensky nepatrila na Západ. Slovensku ako jej priamemu susedovi by malo, naopak, záležať na tom, aby sme ju v jej euroatlantických ambíciách jasne podporovali. Mať prosperujúcu Ukrajinu za našimi východnými hranicami je predsa v našom záujme.