„Pokiaľ sú ľudia ochotní sadnúť si za stôl a rozprávať sa, myslím si, že je nádej neísť do vojenskej konfrontácie,“ povedal Borrell novinárom na konci svojej návštevy vo Washingtone. V tomto zmysle bolo Macronovo pondelkové stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom „pozitívnym signálom“ a „dobrou iniciatívou“, dodal Borrell.
„Myslím si, že išlo o krok uvoľňujúci medzinárodné napätie,“ zdôraznil šéf diplomacie EÚ. Rusko zhromaždilo pri svojej hranici s Ukrajinou vyše 100-tisíc vojakov, čo vyvolalo obvinenia Spojených štátov a európskych krajín, že Moskva sa pripravuje na inváziu.
Moskva odmieta, že má v pláne vpád na Ukrajinu, a žiada od USA a NATO rozsiahle bezpečnostné záruky – napríklad to, aby sa vojenská aliancia už nerozširovala smerom na východ. V súčasnosti prebiehajú intenzívne diplomatické aktivity na odvrátenie vojny. Borrell predtým označil situáciu v Európe za najnebezpečnejšiu od skončenia studenej vojny.
Povedal, že po stretnutí Macrona s Putinom videl „konkrétne“ riešenia krízy a od ruského lídra dostal ubezpečenia, že už nenastane ďalšie vyostrovanie. Napriek pocitom optimizmu Borrell vyhlásil, že problém „ešte nie je vyriešený“.
„Návšteva prezidenta Macrona v Moskve bola dôležitá, ale nepriniesla zázrak,“ uviedol Borrell a doplnil, že zo strany Ruska nevidieť žiadne náznaky zmierňovania krízy. Pre ruských predstaviteľov nie je najdôležitejšia Ukrajina, ale „nová bezpečnostná architektúra v Európe“, povedal Borrell s tým, že „o túto architektúru bojujú“.
„Vyvíjajú tlak na Ukrajinu, aby dosiahli rokovania o niečom, čo je pre nich dôležité – o rozširovaní NATO a bezpečnostných obavách, ktoré majú,“ vysvetlil Borrell.
Scholz vidí pokrok v úsilí o zmiernenie napätia medzi Kyjevom a Moskvou
Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu povedal, že súčasné intenzívne diplomatické úsilie Západu týkajúce sa odvrátenia prípadného útoku Ruska na Ukrajinu viedlo k „pokroku“. Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou v Berlíne vyjadril presvedčenie, že vojnu v Európe je možné odvrátiť, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
„Nádej spočíva v tom, že touto intenzitou (rokovaní) a dvojakou stratégiou jednoty a avizovaných tvrdých sankcií v prípade vojenskej agresie a zároveň diskusnými formátmi“ bude možné zmierniť napätie, povedal Scholz.
„Našou úlohou je, aby sme zaistili bezpečnosť v Európe, a verím tomu, že to dosiahneme,“ uviedol. Dodal, že počas uplynulých týždňov sa odohralo niekoľko kôl rozhovorov západných lídrov s Ruskom na rôznych úrovniach. „Je to pokrok,“ uviedol Scholz, ktorý na budúci týždeň odcestuje na Ukrajinu aj do Ruska, kde sa stretne osobitne s lídrami oboch krajín.
Scholz tiež zdôraznil, že Nemecko zastáva ohľadom možných sankcií voči Moskve jednotný postoj so spojencami vrátane Spojených štátov. Pozorovateľom totiž neuniklo, že počas spoločnej tlačovej konferencie s americkým prezidentom Joeom Bidenom sa v pondelok vo Washingtone vyhol vysloveniu názvu plynovodu „Nord Stream 2“. Otázne podľa nich je, nakoľko rázny postoj zaujme Berlín voči Moskve a či zruší tento projekt v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.
Nemecký kancelár v stredu poznamenal, že so spojencami sa rozhodli zatiaľ nezverejniť „celý katalóg“ sankcií voči Rusku.