Cvičenie, do ktorého sa podľa neoficiálnych odhadov zapojilo až tridsaťtisíc ruských vojakov, ďalej zvyšuje napätie medzi Ruskom a Západom i obavy z možnej ruskej invázie na Ukrajinu. „Taký počet ruských vojakov na bieloruskom území nebol za celú postsovietsku históriu,“ napísal na webe Moskovského centra Carnegie analytik Arťom Šrajbman.
Bieloruský autokrat Alexandr Lukašenko, ktorý sa roky držal mimo konfliktu Moskvy s Kyjevom, sa jednoznačne postavil na stranu Kremľa. Odvďačuje sa mu tak za podporu, ktorú dostal po sfalšovaných voľbách a potlačení masových protestov. „Lukašenko už nebude schopný sa vzoprieť tomu, aby poskytol Bielorusko na akékoľvek účely, aké Rusko potrebuje, či už na prepochodovanie cez jeho územie, poskytnutie vojenských zariadení, leteckých základní a možno dokonca aj systému protivzdušnej obrany,“ myslí si Šrajbman.
Bielorusko na cvičenie poskytlo päť polygónov a štyri letiská. Rusko do spojeneckej republiky presunulo dvanásť bojových lietadiel Su–35, dva systémy protivzdušnej obrany S–400 i rakety Iskander.
Na celých desať dní rusko– bieloruských manévrov ohlásila vojenské cvičenie aj Ukrajina. Zameria sa na nácvik nasadenia nových tureckých bezpilotných lietadiel a britských protitankových rakiet.
Na skok do Kyjeva
Cvičenie otvára nový front pre potenciálny útok na Ukrajinu. Po hrozbe z východu, kde promoskovskí ozbrojenci kontrolujú väčšinu Donbasu a v blízkosti hranice Rusko sústredilo vyše stotisícovú armádu, a z juhu, kde Moskva anektovala Krym, sa Ukrajina musí sústrediť aj na obranu zo severu. Oveľa viac je ohrozená aj jej metropola. Od najbližšieho bodu hranice s Bieloruskom je to do Kyjeva len necelých sto kilometrov, a po diaľnici, ktorá je ideálna na presun ťažkej vojenskej techniky, len dvakrát ďalej.
Väčšina expertov nepredpokladá, že by manévre, ktoré majú trvať desať dní, vyústili do masívnej invázie. Skončiť sa majú dvadsiateho februára, teda v deň, keď zhasne olympijský oheň v Pekingu. Čína, o spojenectvo ktorej sa Rusko usiluje, signalizovala, že si neželá, aby športový sviatok usporiadaný v jej réžii zatienil vojnový konflikt.
Západ nové manévre odsúdil. Šéfka britskej diplomacie Liz Trussová vo štvrtok ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovovi dala na výber, či jeho krajina chce pokračovať v diplomatických rokovaniach, alebo v agresívnom hromadení vojska pri hraniciach Ukrajiny. Lavrov rozhovor so svojou britskou kolegyňou označil za dialóg „nemého s hluchým“, zdôraznil však, že Rusko uprednostňuje diplomatické riešenie a obavy z jeho invázie na Ukrajinu označil za neopodstatnené.
Britskú ministerku však Lavrov o mierumilovnosti Moskvy nepresvedčil. „Nevidím žiadny iný dôvod, prečo by malo byť na ukrajinských hraniciach rozmiestnených stotisíc vojakov, okrem toho, že ohrozujú Ukrajinu. Ak to Rusko myslí s diplomaciou vážne, musí týchto vojakov odsunúť a vzdať sa vyhrážania,“ povedala Trussová.
Lavrov britskú požiadavku na stiahnutie vojsk označil za „poľutovaniahodnú“. Ktorákoľvek suverénna vláda na svete má podľa neho právo organizovať si vojenské cvičenia v rozsahu a dĺžke, aké uzná za vhodné. Ruské vojská sa podľa Lavrova po ukončení cvičenia vrátia na svoje domovské základne.
Zastrašiť Kyjev a Západ
Načo sú spoločné manévre s Bieloruskom pre Rusko dobré? Podľa Olexandra Charu, bývalého ukrajinského diplomata, ktorý je v súčasnosti expertom na bezpečnostnú politiku v Centre pre obranné stratégie, je to pokus o zastrašenie Kyjeva i Západu.
„Odkazom je, že Rusko je schopné uskutočniť operáciu, pri ktorej by mohlo dobyť Kyjev,“ napísal Chara na sociálnej sieti. „Vyťažujú naše obmedzené zdroje, pripravujú sa na možný útok a zbierajú spravodajské informácie, aby zistili, aké kapacity používame a ako reagujeme. Vysiela to jasný odkaz, že majú cieľ, schopnosti a politickú vôľu použiť vojenskú silu proti Ukrajine, ak Západ nepristúpi na požiadavky prezidenta Vladimira Putina.“ dodal Chara.