Samit obom lídrom navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého by sa následne malo konať aj ďalšie, rozšírené vrcholné stretnutie za účasti „relevantných zainteresovaných strán“. Témou by mala byť „bezpečnosť a strategická stabilita v Európe“, uviedol Elyzejský palác.
Ukrajina v reakcii na zamýšľaný samit uviedla, že iniciatívu víta. Každá snaha o diplomatické riešenie terajšej krízy totiž podľa názoru šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu stojí za pokus. „Veríme, že obaja prezidenti odídu z miestnosti s dohodou o tom, že Rusko stiahne svoje sily z hraníc s Ukrajinou,“ dodal Kuleba pred stretnutím s partnermi z EÚ v Bruseli.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v pondelok podľa agentúry AP povedal, že Putin a Biden by sa mohli stretnúť, ak to budú považovať za potrebné. Zároveň však zdôraznil, že „je ešte predčasné hovoriť o konkrétnych plánoch týkajúcich sa usporiadania akéhokoľvek summitu“.
Čítajte viac Putin a Macron sa zhodli na diplomatickom riešení krízy okolo Ukrajiny
Francúzsko ďalej uviedlo, že prípravy na samit sa začnú vo štvrtok na schôdzke ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena a šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorí preberú obsah stretnutia prezidentov.
Biely dom potvrdil, že Biden „v zásade“ súhlasí so samitom s Putinom, ak medzitým nedôjde k útoku Ruska na Ukrajinu.
Spojené štáty sú „odhodlané pokračovať v diplomacii do momentu, keď sa začne invázia“, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. „Sme tiež pripravení na vyvodiť rýchle a prísne dôsledky, ak by si Rusko zvolilo vojnu. A v súčasnosti to vyzerá, že Rusko pokračuje v prípravách na veľmi skorý útok na Ukrajinu v plnom rozsahu,“ dodala vo vyhlásení.
Čítajte viac Ruské sily sa rozptyľujú na pozície pri hranici Ukrajiny
Oznámenia z Paríža a Washingtonu prišli po tom, ako Macron v nedeľu dvakrát telefonoval s Putinom a medzi týmito rozhovormi sa spojil aj s viacerými západnými lídrami vrátane amerického prezidenta Bidena či britského premiéra Borisa Johnsona.
Rusko v oblastiach neďaleko ukrajinských hraníc zhromaždilo podľa západných predstaviteľov okolo 150 000 vojakov, čo vyvolalo obavy z možnej invázie do susednej krajiny. Moskva takéto zámery popiera, žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky vrátane prísľubu, že Ukrajina nikdy nevstúpi do Severoatlantickej aliancie a NATO stiahne svoje vojenské sily z východnej Európy.