„Prejav, ktorý prezident Putin predniesol, bol prejavom pred vojnou,“ píše komentátorka denníka. „Súdiac podľa tejto reči sa prezident Putin zjavne chystá oslobodiť Ukrajinu od jej ‚bábkovej a nezákonnej vlády‘, rovnako ako Stalin oslobodil od takých vlád Pobaltie,“ napísala.
Poznamenala tiež, že ruská televízia vysielala zasadnutie bezpečnostnej rady, ktorej hodnostári „prehovárali“ Putina, aby uznal Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. To bolo bezprecedentné, rada obvykle zasadá tajne. Tentokrát Kremeľ pokladal za dôležité verejne zachytiť stanoviská každého člena najvyššieho vedenia.
Svet podľa denníka čoskoro dostane odpoveď na otázku, či sa Putin uspokojí s uznaním „ľudových republík“, alebo pošle ruské vojská ďalej do hĺbky Ukrajiny.
Pokiaľ ide o prvú možnosť, nádej je malá. „Takým spôsobom (v Kremli) neblafujú. Ciele ohlásené Putinom sa nedosiahnu uznaním Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Dosiahnu sa len úplným rozdrvením Ukrajiny. Uznanie separatistov je krok, ale nie cieľ,“ myslí si Novaja gazeta.
Situácia sa podľa denníka rozvíja presne ako počas vojny s Gruzínskom v auguste 2008, od koncentrácie vojsk pod zámienkou cvičenia, vzájomné ostreľovanie, evakuáciu obyvateľstva a potom víťazný pochod na hlavné mesto.
Obrovský rozdiel ale spočíva v mierke: v Južnom Osetsku, ktoré sa odtrhlo od Gruzínska, žilo 30 000 až 50 000 ľudí, zatiaľ čo v povstaleckých republikách v Donbase ich je niekoľko miliónov. V prípade Gruzínska nikto neveril, že vypukne vojna. Keď sa tak stalo, gruzínsky prezident Michail Saakašvili sa dovolal akurát tak zástupcovi námestníka ministra zahraničných vecí USA, ktorý mu poradil, nech nereaguje na provokácie.
V ukrajinskom prípade americká rozviedka zverejnila plány ruskej invázie už pred niekoľkými mesiacmi. Prezident Joe Biden opakovane varoval, že ruský prezident rozpúta vojnu a noviny s tým už dva mesiace vychádzajú na titulných stranách. A všetky nádeje odviala Putinova reč, píše denník. Hlavným nepriateľom v tejto vojne budú Spojené štáty a cieľom zmeniť svetový poriadok, vzniknutý po rozpade Sovietskeho zväzu.
"Tento svetový poriadok stanovuje, že hlavným nástrojom expanzie a hlavným zdrojom medzinárodnej váhy krajiny je kvitnúca ekonomika, vyspelé technológie a veda. Rusko sa nemôže pochváliť ani prvým, ani druhým, ani tretím. Práve preto sa rozhodlo obrátiť sa na geopolitiku a prírastok územia, napísala autorka.
Putin podľa nej nie je jediný záujemca o takéto prehodnotenie svetového poriadku, prinajmenšom sú tu ešte dvaja ďalší svetoví vodcovia: čínsky Si Ťin-pching a turecký Recep Tayyip Erdogan, ktorí využijú zrútenie svetového poriadku, aby na jeho troskách vybudovali vlastné impériá. Obaja sú príliš múdri, než aby borili sami, ale s radosťou budú prizerať, ako Kremeľ plní úlohu ľadoborca. To USA a Západ prinúti hľadať s nimi spojenectvo.
"Hlavnou obeťou tejto vojny sa stanú pozostatky slobody v Rusku. Až doteraz bola oficiálna propaganda úplne klamlivá, ale dobrovoľná. Človek, keď sa mu chcelo, mohol veriť v ukrižovaných chlapčekov (v Donbase), a keď nie, tak smel neveriť. Teraz sa táto viera stane povinnou – ako v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, kde je smrteľne nebezpečné neveriť, že separatisti zachránili obyvateľstvo pred genocídou ukrajinských fašistov,“ varovala Novaja gazeta.
„V Donbase sa odohral gigantický sociálny experiment, ktorý ukázal, že chudobné, vystrašené a nezamestnané obyvateľstvo nachádza duševné pohodlie v tom, že považuje tých, kto ich zastrašil a zbavil práce, za svojich spasiteľov. Lojalita takého obyvateľstva je lacná. Teraz sa majú výsledky experimentu rozšíriť na celé Rusko,“ dodala.
Vojnu možno podľa listu ešte zaraziť – a to vojnovou porážkou. Pokiaľ útočiaca armáda bude rozbitá či utrpí kritické straty, samozrejme bude oznámené drvivé víťazstvo, spočívajúce v zachovaní Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky v existujúcich hraniciach.
Prezident Putin predpokladá, že obnoví Rusko v historických hraniciach. Ale minimálne všetko, čo sa ocitne za týmito hranicami, bude pre ruský vplyv navždy stratené. Budúcnosť ukáže, či Putin obnoví ruské impérium, alebo mu – naopak – zasadí posledný úder, myslí si Novaja gazeta.
Bohužiaľ, lietadlo, v ktorom sedíme, sa prepadlo do vývrtky. Presnejšie, pilot ho uvrhol úplne schválne do vývrtky. Ešte ju môže zastaviť, ale je desivé, že osud závisí len od rozhodnutia jediného človeka, uzavrela komentátorka.