Putin na začiatku invázie jasne vyjadril jej základné ciele. Chce Ukrajinu odzbrojiť, prerušiť jej väzby na NATO a ukončiť snahy ukrajinského ľudu o pripojenie k Západu. „Budeme sa usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny,“ povedal tesne pred spustením vojenských úderov. „Tiež chceme postaviť pred súd tých, ktorí sa dopustili početných krvavých zločinov proti civilistom, vrátane občanov Ruskej federácie,“ dodal a zopakoval tak nepodložené tvrdenie o genocíde v oblastiach ukrajinského Donbasu, ktoré ovládajú separatisti. Také sú v skratke Putinove ciele. Ale odhadnúť, ako presne ich chce uskutočniť, je iná vec. Zamýšľané vyústenie jeho krokov načrtli do možných scenárov spravodajský server CNN a ruskí analytici:
Anexia podľa vzoru Krymu
Ruská vláda už uznala „nezávislosť“ separatistických útvarov v oblasti východoukrajinského Donecka a Luhanska. Ruská armáda sa ale pokúša dobyť oveľa väčšie časti územia. Vedie ofenzívu proti Charkovu, najväčšiemu východoukrajinskému mestu, i Chersonu na juhu krajiny.
Ak sa ruským silám podarí dobyť ukrajinské prístavné mesto Odesu, je možné predstaviť si pozemný most tiahnuci sa celou južnou Ukrajinou, ktorý by mohol dokonca spojiť Podnestersko – separatistickú enklávu v Moldavsku, kde sú rozmiestnené ruské jednotky – s Odesou, Krymom a južnou a východnou Ukrajinou.
Rozdelená Ukrajina
Putin vo svojom tendenčnom výklade histórie poznamenal, že západný okraj dnešnej Ukrajiny začlenil do Sovietskeho zväzu Stalin. Časti tejto oblasti predtým patrili medzivojnovému Poľsku, Československu a Rumunsku, a predtým Rakúsko-Uhorsku. Ak je Putinovým cieľom rozdelenie Ukrajiny, potom by sa haličská Ukrajina a mesto Ľvov v blízkosti poľských hraníc mohli potenciálne stať akýmsi torzom Ukrajiny, zatiaľ čo by Rusko zameralo pozornosť na východ krajiny.
Podobné rozdelenie by mohlo viesť k tomu, že by Ukrajina pripomínala Nemecko v čase studenej vojny. „Západná Ukrajina bude závislejšia od Európy a východná časť bude vtiahnutá do ruskej sféry vplyvu, do ktorej patrí aj Bielorusko,“ povedal pre CNN ruský historik Alexander Etkind.
Možné rozdelenie krajiny Putin naznačil minulý týždeň, keď vyhlásil: „Dovoľte mi pripomenúť, že ľudí žijúcich na územiach, ktoré sú súčasťou dnešnej Ukrajiny, sa po vzniku Sovietskeho zväzu alebo po druhej svetovej vojne nikto nepýtal, ako chcú budovať svoj život,“ povedal s narážkou na možné referendum pod dozorom ruskej armády v štýle Krymu.
Proruský štát
Západné spravodajské služby varujú, že Rusko plánuje zvrhnúť demokraticky zvolenú ukrajinskú vládu a nahradiť ju bábkovým režimom. Putin naznačil, že súčasnú demokraticky zvolenú vládu na Ukrajine považuje za nelegitímnu, a vyjadril poľutovanie nad zvrhnutím proruského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014. Na Ukrajine pôsobia potenciálni adepti Moskvy, ktorí by mohli obsadiť kreslá v násilne dosadenej proruskej vláde. Jedným z hlavných spojencov šéfa Kremľa na Ukrajine je Viktor Medvedčuk, proruský politik, oligarcha a Putinov kmotor, ktorý vo vlasti čelí obvineniu z vlastizrady.
Ukrajinský Pinochet
Rusko tvrdí, že nechce okupovať Ukrajinu, ale možno si predstaviť scenár, že sa pokúsi vnútiť Ukrajine svoju formu vlády tvrdej ruky. Pre Ukrajincov by to bola trpká pilulka: žijú v krajine so slobodnou tlačou, slobodnou politikou a tradíciou pouličných protestov. Mnoho Ukrajincov sa pozerá na ruský politický systém, kde sú opozičné protesty tvrdo potláčané, s veľkou obavou. Putin sa po rozpútaní vojny na Ukrajine vo videoposolstve obrátil na ukrajinských vojakov a vyzval ich, aby vzali moc do svojich rúk. „S vami sa nám podarí ľahšie dohodnúť,“ odkázal im.
Alexejovi Vedediktovovi, legende ruskej politickej žurnalistiky a šéfovi rádia Echo Moskvy, to pripomenulo model z Čile v roku 1973, keď generáli pod vedením Augusta Pinocheta zvrhli legitímnu vládu Salvadora Allendeho, pričom hlava štátu prišla o život pri obrane prezidentského paláca. „Rusko zjavne čaká na svojho ukrajinského Pinocheta, pričom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému by rado doprialo rolu Allendeho,“ poznamenal Venediktov vo vysielaní Echa Moskvy.