Vyzerá to tak, že šéf Kremľa Vladimir Putin výrazne podcenil vôľu Ukrajincov brániť sa a líderské schopnosti prezidenta Volodymyra Zelenského. Ale zdá, že aj Západ čakal, že Rusko bude postupovať vojensky rýchlejšie. Boli hodnotenia obranyschopnosti Ukrajiny zo všetkých strán nesprávne?
Z toho, čo viem, Washington a jeho spojencov veľmi prekvapil odpor Ukrajincov, výkon prezidenta Zelenského a to, ako boli ukrajinské ozbrojené sily schopné spomaliť postup ruskej armády. Nevieme presne, aké mal očakávania Putin, ale dá sa predpokladať, že si myslel, že vojna bude rýchlejšia a jednoduchšia. Faktom je, že Moskva stále má rezervy, ktoré môže použiť, aby ju vyhrala. Očakávali sme však, že ruské sily budú schopnejšie. Nerátali sme so, zdá sa, pomerne nízkou chuťou bojovať na Ukrajine a s logistickými problémami. Ale je potrebné pripomenúť, že Rusko zatiaľ stále postupuje. Ak sa vrátim k Ukrajine, jedným z faktorov, prečo jej armádu asi hlavne vo Washingtone podcenili, je príklad Afganistanu.
V akom zmysle?
Afganská armáda, ktorú vycvičil Západ, vlani v lete rýchlo podľahla Talibanu. Myslím si, že na základe toho sme boli do istej miery skeptickí, ako vojnu budú zvládať ukrajinské sily, ktorým sme tiež pomáhali. Aj z toho dôvodu, že Rusko je oveľa horším protivníkom ako Taliban. Samozrejme, nedá sa priamo porovnávať dianie v Afganistane a na Ukrajine. Ale, ako som spomenul, to, čo sa stalo s Talibanom, viedlo ľudí k pochybnostiam o schopnostiach Kyjeva čeliť ruskej invázii.
Povedali ste, že napriek všetkým problémom ruské sily postupujú. Dá sa predpovedať vývoj na bojisku aspoň na niekoľko dní dopredu?
Je mimoriadne náročné povedať, ako bude vojna vyzerať. Bude asi dlhšia, ako sa očakávalo. Vyzerá to tak, že momentálnym cieľom Ruska je obkľúčiť Kyjev. Ale podľa všetkého mu to bude trvať minimálne ďalší týždeň, možno aj dva, prípadne aj dlhšie. Otázkou je, čo bude ďalej. A uvidíme, či sa nejakým spôsobom pohnú rokovania o prímerí, či sa podarí zabrániť tomu, čo vyzerá ako veľmi krvavé obliehanie ukrajinského hlavného mesta.
Historické prirovnania sú ošemetné, ale v roku 2003 v irackej vojne trvalo americkým ozbrojeným silám tri týždne, kým ovládli Bagdad. Ako vravím, ťažko porovnávať, ale hovorí vám to aspoň niečo o súčasnej situácii na Ukrajine?
Môžeme to brať ako pripomienku, že v roku 2003 aj takej armáde, akou je americká, trvalo tri týždne, kým obsadila Bagdad. Ozbrojené sily USA sú oveľa silnejšie ako ruské. Ale aj ony narazili v Iraku na isté logistické problémy. Napríklad som počul, že americkí vojaci mali po troch týždňoch problémy s nedostatkom potravín. Neznamená to, že to malo nejaký vplyv na operáciu, ale bol to signál, že vo vojne každá armáda čelí problémom. Čo je teraz prípad ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Nebuďme však z týchto ťažkosti až takí prekvapení, a ani to neznamená, že budú pokračovať. Je to smutné, ale predpokladám, že Putin bude ochotný vojnu pritvrdiť.
Áno, ruská armáda môže zabiť viac ľudí a zničiť viac miest. Bude to však Putinovi fungovať, ak má na Ukrajine nejaké politické ciele?
Otázkou je, čo chce Rusko dosiahnuť. Môže to dopadnúť tak, že na Ukrajine vznikne nejaká promoskovská bábková vláda. Rusko bude technicky Kyjev kontrolovať, ale je celkom možné, že bude čeliť ozbrojenej rebélii, ktorá môže trvať roky. Toto by malo vplyv aj na susedné krajiny vrátane Slovenska. Predstavte si, že za vašou hranicou bude pokračovať vojna, ktorá by sa dala do istej miery prirovnať k tej v Sýrii. Bola by to výzva pre celú Európu.
Pred dvoma týždňami ste publikovali článok, v ktorom ste sa dotkli dvoch scenárov týkajúcich sa možnej budúcnosti Ukrajiny. Jeden je, že eskalácia vojny bude pokračovať až k hranici použitia jadrových zbraní. Druhý ste opísali ako horký mier, ktorý bude ťažko prehltnúť. Stále vidíte len tieto dva scenáre?
V podstate áno. Odvtedy, čo som to napísal, sme už boli svedkami eskalácie vojny. Vidíme viac útokov proti civilistom a Rusko zasiahlo ukrajinskú základňu v blízkosti poľských hraníc. Dokonca som počul nepotvrdené správy, že jedna z rakiet doletela až do Poľska. Riziko narastá a môže sa stať ešte veľa vecí. V posledných dňoch sa debatuje o tom, že by Rusko mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane. Ak by sa to stalo, viem si predstaviť, že to dopadne tak, že USA zaútočia na ruské jednotky. Vo Washingtone sa veľa hovorí o vytvorení bezletovej zóny nad Ukrajinou, ale to by bola ďalšia výrazná eskalácia konfliktu. Samozrejme, aj hľadanie nejakého diplomatického riešenia je veľmi zložité. V istom momente by USA a Európska únia asi museli zrušiť niektoré sankcie proti Rusku. Moskva by za to stiahla vojakov. A bez ohľadu na to, ako by sa podarilo diplomaticky vojnu ukončiť, Ukrajina bude na tom oveľa horšie ako pred konfliktom.
Nakoľko sa obávate, že by vojna mohla pokračovať až k hranici použitia jadrových zbraní?
Určite dúfam, že sa to takto neskončí. Od konca studenej vojny sme sa však zapojili do viacerých konfliktov, ale toto je prvý, v ktorom sa vývoj uberá tak, že Rusko by sa mohlo vydať cestou použitia jadrových zbraní. Všetci ľudia, ktorí robia rozhodnutia týkajúce sa súčasného diania, by si to mali uvedomovať. No netvrdím, že je to najpravdepodobnejší scenár. To v žiadnom prípade. Dokonca ani nechcem povedať, že použitie jadrových zbraní nevyhnutne povedie k celosvetovej termonukleárnej vojne.
Čo sa teda môže stať? Mohlo by Rusko použiť atómovku na Ukrajine? Alebo by odpálilo taktickú jadrovú zbraň niekde na či nad územím NATO?
Ak bude mať Putin pocit, že pre vojnu na Ukrajine je ohrozená existencia jeho režimu, mohol by siahnuť po jadrových zbraniach. Spomenuli ste scenáre, o ktorých sa hovorí. Jedným je, že by Rusko odpálilo taktickú jadrovú bombu niekde na Ukrajine. Moskva by sa mohla rozhodnúť aj pre atómový test na svojom území, ktorý by slúžil ako signál. A áno, existuje možnosť, že by Rusko nechalo vybuchnúť jadrovú bombu vysoko nad nejakým európskym mestom. Elektromagnetický výboj by potom spôsobil vypadnutie elektronických prístrojov a ďalšie problémy. Ľudia by asi umreli, ale nebolo by to preto, že ich priamo zasiahla atómovka. To by NATO postavilo pred veľké dilemy.
V podstate by išlo o to, či situáciu eskalovať alebo nie, však?
Presne. Otázkou je, či by sa našla v aliancii jednota, ako na takýto útok odpovedať.