Diplomatické rozhovory medzi oboma krajinami pokračujú prostredníctvom videospojenia. Rokuje sa o vojenských, politických a humanitárnych otázkach, oznámila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová podľa agentúry Reuters.
Podľa zástupcov oboch strán nie sú vyjednávania ľahké, existuje však nádej na možný kompromis. Ukrajina v stredu od Ruska vyžadovala poskytnutie absolútnej bezpečnostnej záruky, odmietla ale model švédskej či rakúskej neutrality. Podľa Moskvy ale naopak Kyjev s touto ponukou na pojednávanie sám prišiel.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým povedal, že postoje Ukrajiny a Ruska pri vyjednávaní znejú realistickejšie, ale rokovania pokračujú a bude treba viac času na rozhodnutia, ktoré by zodpovedali záujmom Ukrajiny. Ešte optimistickejšie z ukrajinského pohľadu než Zelenského vyjadrenia vyznieva nový komentár prezidentovho poradcu Podoljaka, ktorý sa na rokovaní priamo zúčastňuje.
„V poslednej dobe sa ruská delegácia výrazne umiernila. Teraz posudzuje okolitý svet objektívnejšie,“ citovala Podoljakove slová ukrajinská agentúra Unian. Napísala, že Rusko podľa Podoljaka na začiatku rokovaní prišlo s mnohými požiadavkami, o ktorých už strany rozhovorov nediskutujú.
„Úplne si (ruskí predstavitelia) uvedomujú ťažkosti, v ktorých sa ocitli. Celý svet sa presvedčil, že druhá najsilnejšia armáda musí žiadať o pomoc Čínu, Bielorusko, Kazachstan alebo Kirgizsko, pretože sa stretla s odporom Ukrajiny, ktorá mimochodom nikdy nebola vojenským štátom,“ komentoval Podoljak priebeh bojov.
Podoljak v rozhovore s americkou mediálnou spoločnosťou PBS tiež povedal, že už v najbližších dňoch by sa mohlo uskutočniť priame rokovanie prezidentov Ukrajiny a Ruska. Prvýkrát od ruskej invázie spolu v stredu hovorili o Ukrajine bezpečnostní poradcovia prezidentov USA a Ruska, vlastné diplomatické kanály v snahe o vyriešenie situácie využíva Turecko či Izrael, s oboma stranami konfliktu opakovane telefonujú aj francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecký kancelár Olaf Scholz.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov uviedol, že rokovania nie sú jednoduché, vidí však nádej na kompromis. Ukrajinský prezident Zelenskyj ale nezmenil svoje stanovisko, že hranice Ukrajiny musia byť uznané v stave z roku 1991, vyplýva z vyjadrenia bezpečnostného poradcu Oleksija Arestovyča, ktorý poskytol rozhovor talianskemu denníku La Repubblica.
Ruský prezidentský hovorca Dmitrij Peskov predtým agentúre Reuters povedal, že na zastavenie bojov je okrem iného potrebné, aby Kyjev uznal ako ruský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a priznal nezávislosť dvom republikám vyhláseným v rovnakom roku na východe Ukrajiny proruskými separatistami.
Peskov podľa agentúry TASS k rokovaniam povedal, že „dojednanie dokumentu, zhoda na všetkých dobre známych parametroch a ich splnenie môže rýchlo ukončiť to, čo sa deje“ na Ukrajine. Bližšie podrobnosti k tomu, aké parametre má na mysli, ale neoznámil. Vyhlásil tiež, že ruská delegácia vyvíja pri rozhovoroch väčšiu snahu ako ukrajinskí zástupcovia.