Denník Wall Street Journal a investigatívna organizácia Bellingcat zverejnili informácie o možnej otrave ruského oligarchu Romana Abramoviča a dvoch ukrajinských vyjednávačov, ktorí sa zúčastnili 3. marca na rokovaniach v Kyjeve. Režim Vladimira Putina rád používa jedy, stačí spomenúť Alexandra Litvinenka, Skripaľovcov či Alexeja Navaľného, takže ako hodnotíte túto správu?
Neviem. Naozaj netuším, čo sa tam mohlo stať, preto by som nerada z toho robila nejaké urýchlené závery.
Akú úlohu však môže hrať Abramovič pri rokovaniach? Nedávno Wall Street Journal tiež tvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vraj žiadal, aby na oligarchu neuvalili sankcie. Britský bulvárny denník dokonca napísal, že pracuje na stretnutí Putina s americkým prezidentom Joeom Bidenom…
Je zvláštne, že práve Abramovič hrá rolu nejakého sprostredkovateľa. Ale momentálne je väčšina ruských vyjednávačov čudná. Medzi Ukrajinou a Ruskom existovali určité oligarchické linky. Môžeme si pripomenúť Viktora Medvedčuka či obchodné vzťahy bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Ale úprimne povedané, nemáme dostatočné informácie o tom, akých rokovaní sa mal Abramovič zúčastniť a aké boli dôležité.
Keby sme trochu špekulovali, povedzme, že správa o otrave je skutočná. Kto by za tým mohol stáť? Nejakí prívrženci tvrdej línie v Kremli?
Neviem, či má zmysel hľadať takýchto ľudí. To, čo sa deje, je v podstate Putinova osobná križiacka výprava. Vojna je motivovaná tým, ako vníma históriu. Z môjho pohľadu to naozaj vyzerá ako križiacke výpravy. V minulosti bolo ich cieľom oslobodiť hrob Ježiša Krista. Putin má teraz pocit, že kolíska ruského pravoslávia má patriť Rusku. Toto je jeho motivácia, ktorá je hlboko osobná. Nemyslím si, že v tejto situácii ešte zohráva nejakú dôležitú rolu tradičné delenie režimu na prívržencov tvrdej línie a liberálov. Nájdete ľudí, ktorí vám k tomu napíšu 10 či 15 strán špekulácií, ale veď nevieme presne ani to, aké kontakty má Abramovič na Ukrajine.
Ako sa dívate na mierové rokovania? Aké má v nich ciele Ukrajina? Z verejných vyhlásení prezidenta Zelenského sa zdá, že k nim Kyjev pristupuje pomerne flexibilne, veď sa spomína aj neutralita pre Ukrajinu.
Možnosť neutrality je na stole a bola tam dokonca ešte predtým, ako sa začala vojna. Zelenskyj hovoril, že Ukrajina ju môže zvážiť. Ale aj preto si nemyslím, že pre Moskvu by bol bola neutralita dostatočným ústupkom. Ak Rusko naozaj chcelo, aby bola Ukrajina neutrálna, nemuselo preto začať vojnu. Čo sa týka kontroly nad územím, nepredpokladám, že sa niečo zmení na situácii s Krymom. No Zelenskyj nemôže oficiálne pristúpiť na to, že by mal Krym byť súčasťou Ruska. Čo sa týka časti Donbasu, ktorý po roku 2014 kontroloval Kyjev, ani ten nemôže len tak pustiť. Veď Ukrajinci zaň bojujú a umierajú. Zelenskyj je skutočne v nezávideniahodnej pozícii. Tlačí na neho Rusko, ale aj ukrajinská spoločnosť, ktorá odmieta kompromisy s Moskvou. Zelenskyj je na všetko v podstate sám. Nemôže sa oprieť ani o podporu Západu, lebo ten nemá právo hovoriť do toho, čo má Ukrajina robiť. Jasne to bolo povedané. A pri tomto všetkom sa môžu ukázať slabosti Zelenského.
V akom zmysle?
Zelenskyj je veľmi dobrým vojnovým lídrom. Fantastickým. No pred vojnou nebolo jasné, akú majú Ukrajinci stratégiu. Týkalo sa to aj minských dohôd. Kyjev tvrdil, že ich ustanovenie neprejdú parlamentom, ale nenavrhol skutočné alternatívy. Teraz bude asi pre Zelenského veľmi náročné sformulovať realistické pozície a rokovať o nich. Neprekvapilo ma však, že zostal bojovať. Zelenskyj to má v sebe. Je logické, že ako bývalý herec je dobrý v tom, čo teraz robí. V podstate je to tiež vystúpenie. Ak ma niečo zarazilo, je to fakt, ako dobre bojujú ukrajinské ozbrojené sily. Neuvedomila som si, ako za posledných osem rokov zvládli takpovediac vojenské umenie. Bola som presvedčená, že Ukrajinci bojovať budú. Je to národ, ktorý sa len tak nepoddá. Najmä, keď si ho niekto pokúša podrobiť násilím. V tom prípade reaguje ešte zúrivejšie. Bolo to vidieť aj na Majdane v roku 2014. Režim Viktora Janukovyča padal po najkrvavejšom dni, lebo to nahnevalo všetkých. Uvedomili si to aj vtedajšie vládnuce elity, keď pochopili, že Janukovyč zašiel priďaleko a odvrátili sa od neho. Takže ma vôbec neprekvapuje, s akým odhodlaním Ukrajinci bojujú, ale nečakala som, že ich armáda je tak dobre pripravená.
Dá sa dôverovať Putinovi, že k rokovaniam pristupuje aspoň do istej miery úprimne?
V istom momente bude aj Moskva potrebovať uzavrieť nejakú mierovú dohodu. A jedna vec sa zmenila, keď to porovnáme so situáciou na začiatku vojny. Putin bude musieť uzavrieť mier so Zelenským. Lebo len v tom prípade to bude legitímne. Ak si v Kremli vo februári mysleli, že v Kyjeve rýchlo nastolia nejakú bábkovú vládu, teraz je to v podstate nemožné. Na druhej strane si nemyslím, že súčasné rokovania smerujú k niečomu konkrétnemu. Aby Rusko s niečím súhlasilo, potrebuje vojensky postúpiť. Alebo naopak, Ukrajinci by museli ruské jednotky zatlačiť. Situácia na bojovom poli je stále nejasná, preto je veľmi náročné povedať, kto bude vo výhode v prípade mierovej dohody. Samozrejme, víťazstvo vnímajú obe strany rôznym spôsobom. Pre Rusko by bolo výhrou, keby dobylo Kyjev. No Ukrajina nepotrebuje ovládnuť Moskvu, aby si pripísala víťazstvo. Ale tak či onak, nemyslím si, že Kremeľ je v súčasnej situácii pripravený rokovať o skutočnom mieri. Rusku sa zatiaľ nepodarilo ovládnuť ani celé Luhansko a Donecko, čo je minimum toho, čo by chcelo dosiahnuť.