Šéf českej diplomacie: Potrebujeme znížiť schopnosť Ruska viesť vojnu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je rád, že členské štáty poskytujú pomoc jeho armáde, ale zároveň tvrdí, že dodávky zbraní by sa mali zväčšiť. Je potrebné, aby NATO urobilo pre Kyjev ešte viac?

Pomáhajú jednotlivé členské štáty. Aj Česko, aj Slovensko. Nepomáha NATO ako celok. Severoatlantická aliancia by mala zohrať určitú úlohu v diskusii o tejto pomoci, pretože ak posielame veľké množstvo zbraní Ukrajine, aby sa mohla brániť proti barbarskej ruskej invázii, tak to má aj nejaké dosahy na to, ako fungujú jednotlivé štáty. Myslím si pritom, že tie krajiny, ktoré pomáhajú Ukrajine v boji za slobodu, suverenitu a územnú celistvosť, sa budú skôr dohovárať na menej formálnej úrovni než na úrovni Severoatlantickej aliancie.

Maďarsko odmieta poskytovať Ukrajine zbrane a zároveň nechce byť ani tranzitnou krajinou v prípade ich dodávok. Považujete to za určitú podobu politiky zrady Budapešti voči Kyjevu?

Každý štát pomáha spôsobom, ktorý si vyberie. Nemôžeme nikoho do ničoho nútiť. Maďarsko argumentuje maďarskou národnostnou menšinou na Ukrajine a hovorí o tom, že je, naopak, bezpečnou tranzitnou trasou pre humanitárnu pomoc. Samozrejme, že by som si želal, aby sa Maďarsko menej orientovalo vo svojich vzťahoch na Ruskú federáciu. Napríklad aby bolo aktívnejšie v obmedzovaní obchodných vzťahov v prípade dovozu ruských energetických surovín. Na druhej strane Maďarsko podporilo všetky doterajšie balíky sankcií proti Rusku, ktoré prijala Európska únia. Takže Budapešť je súčasťou jednoty EÚ. Prial by som si, aby postoj Maďarska bol dôraznejší, ale hovoriť o zrade, to sa mi zdajú príliš silné slová.

V únii sa vraví čoraz viac o rýchlom odtrhnutí sa od dodávok ruského plynu a ropy. Ako si vysvetľujete, že donedávna sa hovorilo, že by to trvalo dlhé roky? A aké sú české predstavy o diverzifikácii?

Českou stratégiou je diverzifikácia dovozu energetických surovín z rôznych možných zdrojov. Máme vybudované napojenie na plyn do Nemecka aj do Nórska. Ropu sme schopní dovážať zo stredomorských terminálov cez rakúsky ropovod. Naďalej však dovážame energetické suroviny z Ruskej federácie. Musíme sa na to pozerať ako na jeden obrázok, musíme postupovať spoločne európsky. Napríklad aby krajiny, ktoré sú energeticky veľmi závislé od ruských dodávok, dostali nejaké kompenzácie. Ide o európske riešenie, ako nahrádzať ruské zdroje. Dôvod, pre ktorý chceme obmedziť dovoz energetických surovín z Ruskej federácie, je ten, že potrebujeme znížiť schopnosť Moskvy viesť vojnu. Rusko barbarsky útočí na Ukrajinu a peniaze, ktoré mu posielame za plyn a ropu, využíva na to, aby kupovalo bomby, čo zhadzuje na Mariupoľ, ktorý zrovnalo so zemou. Čiže by sme sa mali pozerať na objem peňazí, ktorý odchádza do Ruska, a ako ho znížiť. Nebude to jednoduché, ale je potrebné nájsť cestu, ako prestaneme živiť agresora. Treba nájsť spôsob, ako sa od neho energeticky odstrihnúť. Keď to spravíme spoločne, hoci to jednoduché nebude, tak by sme mohli zvládnuť ekonomické následky. Aj preto som sa zmienil o možných kompenzáciách pre niektoré štáty veľmi závislé od dodávok surovín z Ruskej federácie.

Prichádzajú do úvahy aj nákupy amerického skvapalneného plynu, ktorý však zatiaľ nedokáže svojou cenou konkurovať ruskému zemnému plynu?

Bezpečné riešenie nie je vždy najlacnejšie. Keď sa však pozriete na to, ako vystrelili nahor ceny plynu, tak skvapalnený plyn je úplne konkurencieschopný.

Zelenskyj varoval Západ, že ruský prezident Vladimir Putin sa možno nezastaví na Ukrajine. Nie je to prehnané obviňovanie šéfa Kremľa?

Putin sa rozhodol viesť vojnu nielen proti Ukrajine, ale aj proti medzinárodnému poriadku, ktorý po druhej svetovej vojne jednoznačne uznal suverenitu jednotlivých štátov a nedotknuteľnosť hraníc. Kde sa zastaví Putin? Na Ukrajine? V Moldavsku? V Gruzínsku? Kam by chcel ešte so svojou agresiou zájsť? Keď sa pozriete na ruské štátne médiá, tak niektorí komentátori hovoria o tom, že by sa napríklad mohlo okupovať Pobaltie. Aké štáty sú logicky ďalej na rade? Keď sa pozriem na mapu, tak aj Slovensko je blízko Ukrajiny.

Český prezident Miloš Zeman bol pred vypuknutím vojny na Ukrajine považovaný človeka blízkeho Kremľu. Inváziu však dôrazne odsúdil. Ako to vnímate?

Prezident Zeman sa vyjadril veľmi jasne, silno odsúdil ruskú agresiu proti Ukrajine. Postavil sa za Ukrajinu. Vítam tento postoj, pričom toto stanovisko zodpovedá väčšinovému názoru v českej spoločnosti. Som rád za každého, kto prispieva k tomu, aby sa Ukrajina dokázala brániť proti Putinovej invázii.