Podľa generála je svet čoraz nestabilnejší. "Možnosť významného medzinárodného konfliktu medzi veľmocami sa zvyšuje, nie znižuje,“ vysvetlil Milley.
Plány NATO
V tejto situácii sa dnes v Bruseli začalo stretnutie ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie. Schôdzka pokračuje zajtra a ešte pred ňou generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg upozornil, že ruská vojna je celosvetový problém.
"Očakávam, že rozhodneme o tom, že urobíme viac pre ďalších partnerov NATO, ktorí sú zraniteľní voči ruským hrozbám a zasahovaniu. Posilnením našej politickej a praktickej podpory im pomôžeme zvýšiť ich odolnosť a zabránime budúcej agresii. Pridá sa k nám ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Bude nás informovať o najnovšom vývoji vrátane rokovaní Kyjeva s Moskvou. Pri stole budú Fínsko, Švédsko, Gruzínsko a Európska únia. A pridajú sa aj ázijsko-pacifickí partneri NATO, Austrália, Japonsko, Nový Zéland a Južná Kórea, pretože táto kríza má globálne dosahy, ktoré nás všetkých znepokojujú,“ povedal Stoltenberg.
NATO už na mimoriadnom summite v marci schválilo posilnenie vojenskej prítomnosti na východnom krídle. Na Slovensku, v Maďarsku, v Rumunsku a v Bulharsku vzniknú mnohonárodné aliančné bojové prápory. Doplnia už existujúce v Poľsku a v troch pobaltských krajinách.
Je však vysoko pravdepodobné, že aliancia a členské krajiny pôjdu ešte ďalej. Milley povedal, že si vie predstaviť, že v budúcnosti by pre amerických vojakov mohli na východnom krídle NATO vzniknúť základne. Príslušníci ozbrojených síl USA by však v nich neboli nastálo, ale striedali by sa na rotačnom princípe.
Mohol by to byť akýsi kompromis v rámci toho, o čom už dlhšie hovoria najmä pobaltské krajiny a Poľsko. Tieto štáty by rady videli posilnenú americkú prítomnosť v regióne východnej Európy. "Verím, že mnoho našich európskych spojencov je mimoriadne ochotných vybudovať permanentné základne,“ pripomenul Milley.
Americký minister obrany Lloyd Austin si myslí, že rozhodnutie o vyslaní ďalších jednotiek do východnej Európy sa dá očakávať na summite aliancie v júni v Madride. "Ak NATO vyhodnotí, že je vhodné zmeniť pozície, určite toho budeme súčasťou,“ zdôraznil šéf Pentagonu.
Čo urobí Putin?
"Cieľom aliancie je udržať posilnenú predsunutú prítomnosť na východnom krídle a začať rozhovory so štátmi na frontovej línii o rozšírení vojenskej infraštruktúry. A tiež musí zaistiť, aby na Ukrajinu čo najhladším spôsobom prúdila výzbroj a ďalšia pomoc,“ reagoval pre Pravdu poľský bezpečnostný analytik Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove.
Podľa experta sa však NATO v žiadnom prípade nechce dostať do priameho vojenského konfliktu s Ruskom. "Obávam sa, že do úvahy nepripadá nijaká humanitárna intervencia. NATO upokojil fakt, že ukrajinské ozbrojené sily si počínajú nad očakávanie dobre. Nepredpokladám ani, že by Rusko chcelo zaútočiť na Západ. Hoci nevieme povedať, čo ruský prezident Vladimir Putin urobí vo svojej hlúposti, ak ruská armáda utrpí na Ukrajine porážky a veľké straty,“ varoval Gruszczak.