Premiér Eduard Heger bol minulý týždeň v Kyjeve a oznámil, že Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Belgicko tiež vojensky pomáha Ukrajincom, viem, že ste im dali napríklad guľomety. Budete v tom pokračovať?
Deje sa to nepretržite. Už pred inváziou sme dali Ukrajincom ochranné prostriedky, no nechceli sme Rusku poskytnúť zámienku, aby niečo podniklo. Keď sa však vojna začala, verejne sme povedali, čo robíme. Áno, darovali sme Ukrajine guľomety, protitankové strely a ďalšie veci. Budeme v tom pokračovať, ale nehovoríme o úplne všetkom, čo Kyjev dostane. Z hľadiska stratégie by to bola nevýhoda, no preverujeme, čo ešte môžeme urobiť.
V marci na summite NATO v Bruseli vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj členské krajiny Severoatlantickej aliancie, aby mu na obranu jeho štátu dali jedno percento tankov či lietadiel.
A Belgicko už takmer splnilo túto požiadavku. Je zaujímavé, že sa na to pýtate, lebo sme sa na to pozerali. A zistili sme, že nie sme veľmi ďaleko od jedného percenta a v našej snahe budeme pokračovať. To, čo navrhol prezident Zelenskyj, je naozaj zaujímavé.
Poskytnete Ukrajine ťažké zbrane?
Robíme aj veci, o ktorých nebudeme hovoriť na verejnosti. Samozrejme, chápeme požiadavky Ukrajiny, ktorá je vo vojne. Prezident Zelenskyj sa prihovoril aj nášmu parlamentu. Je normálne, že pripomína, čo by potreboval, ale nie všetko sa podarí naplniť na 100 percent. Čo sa týka bezletovej zóny, jasne sme povedali, že ju nevytvoríme. Myslíme si, že to nie je dobrý nápad a do vojny by mohol vtiahnuť celú Európu.
Veľká časť slovenskej opozície sa kriticky pozerá na to, že svet dodáva Ukrajine zbrane. Vraj to predĺži trvanie vojny. Čo by ste povedali ľuďom, ktorí to tvrdia?
Vyjadrím sa k tomu vo všeobecnej rovine. Odkázal by som im, aby si pozreli správy a prečítali si noviny. Každý deň by z nich zistili niečo o nových hrôzach, o vojnových zločinoch a o absolútnej neúcte k ľudským životom, k životom civilistov. Všetky suverénne krajiny majú právo na obranu a na to, aby požiadali iné štáty, aby im pomohli. Myslíte si, že vojna by bola kratšia, keby sa Ukrajinci nemohli brániť? Myslíte si, že by sme boli svedkami menšieho počtu vojnových hrôz, že by zomrelo menej civilistov? Ja v to neverím. Pozrite sa, čo sa deje. Takéto zverstvá som si nevedel predstaviť. A ako som povedal, každá suverénna krajina má právo brániť sa.
Súhlasíte teda so šéfom diplomacie Josepom Borrellom, ktorý povedal, že konflikt sa rozhodne na bojovom poli?
Vojny sa končia pri rokovacom stole. Čím skôr sa k nemu dostaneme, tým lepšie. Ale Ukrajina je v tejto vojne nevinne a nerešpektovanie základov humanity Rusov neprivedie k víťazstvu. Samozrejme, keď sa chceme dostať k dobrým mierovým rokovaniam, potrebujeme prímerie. No nič také nevidíme.
Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v koordinácii s Kyjevom a európskymi partnermi. Išli by ste vy na takúto schôdzku?
Nešiel by som. Máme na to určených ľudí, ktorí sa starajú o túto komunikáciu. Pán Borrell, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého krajina predsedá Rade EÚ. Pravdupovediac, na našej strane je dosť ľudí, ktorí sú ochotní rozprávať sa. No na druhej strane chýba súdnosť a humanita. Nemyslím si, že potrebujeme ešte viac ľudí, ktorí by sa mali zapojiť do rokovaní. Našou úlohou je zabezpečiť jednotu európskych krajín a maximálne podporovať Ukrajincov.
Plánujete ísť do Kyjeva na stretnutie s prezidentom Zelenským?
Viem, že veľa krajín to zvažuje a pozerá sa na túto možnosť. Takéto stretnutia majú veľkú symbolickú hodnotu a sú silným signálom pre ukrajinskú verejnosť, že stojíme na jej strane. Samozrejme, to sa dá urobiť viacerými spôsobmi. Návštevami, dodávkami zbraní, humanitárnou pomocou na Ukrajine aj mimo nej. V istom momente bude najdôležitejšie pomôcť s rekonštrukciou krajiny. Dúfajme, že sa s ňou bude dať začať čo najskôr. Bude to rozhodujúca chvíľa a bude to tiež veľmi silný signál, že Ukrajina je súčasťou európskej rodiny a mali by sme jej čo najviac pomôcť, aby sa mohla vybrať týmto smerom.
Takže očakávate, že Ukrajina dostane štatút kandidáta na členstvo v EÚ?
Je to dlhý proces, kým sa stanete členskou krajinou. Trvá to dlho, lebo je potrebné, aby kandidátsky štát urobil mnohé reformy. Slovensko je dobrým príkladom, ktorý ukázal, že si to vyžaduje nejaký čas, ale keď sa krajina skutočne usiluje, môže to isť rýchlejšie. Vy ste to takto dokázali. Samozrejme, je dôležité, že cesta k členstvu nevedie cez žiadne skratky. Krajina musí robiť reformy a musí ich robiť správnym spôsobom. Ako vravím, k členstvu vás neprivedú nejaké skratky, ale keď sa snažíte, nebudeme vás brzdiť.
Premiér Heger už na summite EÚ vo Versailles v marci predložil lídrom EÚ návrh, ako pomôcť Ukrajine na ceste do únie. Ako ho vnímate?
Ukrajina potrebuje pomoc. A myslím si, že keď sa skončí táto hrozná vojna, Ukrajinci budú veľmi motivovaní. Ale musíme si dať pozor, aby sme nevytvárali nerealistické očakávania, ktoré by mohli viesť k dezilúzii. Ako som vravel, tieto veci si vyžadujú čas, no na druhej strane spolu s Ukrajinou vieme urobiť veľmi veľa vecí aj počas prístupového procesu.
Spomenuli ste, že EÚ si musí zachovať jednotu. Je to najlepší spôsob, ako čeliť Putinovi. Úniu čakajú debaty o ďalších sankciách proti Rusku vrátane možného zákazu dovozu energetických surovín. Podporili by ste ho?
Konflikt môže trvať mesiace aj roky. Je teda pravdepodobné, že diskutujeme o dlhodobých sankciách. Znamená to, že musíme uvažovať v dlhšom časovom horizonte. Čo sa týka sankcií na ruské energie, je potrebné postupovať krok na za krokom, čo aj robíme. V posledných týždňoch sme sa dohodli na veciach, ktoré sa už nezmenia. V nasledujúcich dekádach budú mať na Rusko gigantický vplyv. No ak to máme spraviť poriadne, musí to byť postupný proces. Keby sme to urobili príliš rýchlo, naše ekonomiky by sa dostali do recesie. Takto by sme nechránili verejnosť. Musíme jej zaistiť bezpečnosť, ale aj ekonomickú stabilitu. Viem, že sa v súvislosti so sankciami objavuje istá frustrácia, počúvam prezidenta Zelenského a chápem ho. Ale keby sa zvyšok Európy dostal do veľkej hospodárskej recesie, Ukrajine by to nepomohlo.
Nakoľko je Belgicko závislé od dovozu ruských energií?
Len na úrovni nejakých štyroch percent. Takže je to veľmi limitované. Ale chceme ukázať solidaritu. Pre Belgicko by bolo jednoduché len tak sa odstrihnúť, ale napríklad pre Slovensko je to problém. Musíme zachovať jednotu a postupovať strategicky. Vyžaduje si to čas, ale postupujeme vpred každým týždňom.
Keď diskutujeme o ekonomických problémoch, dúfajme, že sa končí pandémia, ale čelíme vojne, v mnohých krajinách majú ľudia obavy z nárastu životných nákladov a Ukrajina bude potrebovať finančnú pomoc. Je únia pripravená takpovediac míňať?
Žijeme v ťažkých ekonomických časoch. Krízu s covidom sme zvládli prostredníctvom veľmi expanzívnej hospodárskej politiky. Ale pomohlo nám to ochrániť naše ekonomiky. Teraz čelíme ďalšej kríze. Je to nezvyčajné, ale stalo sa to. Opäť musíme podporiť naše ekonomiky.
Potrebuje únia ďalší plán obnovy?
Uvidíme. V covidovej kríze zafungovalo, že sme spoločne investovali a dokázali sme získať peniaze na kapitálových trhoch. Dávalo to zmysel. V novej situácii by sme však mali byť opatrnejší. Ako Európania určite musíme viac spolupracovať, aby sme lepšie zvládali nárast cien energií či potravín. Netrpíme tým, že by ich bol nedostatok. Ale trh s energiami či potravinami nie je dobre organizovaný. Keď budeme spolupracovať na znižovaní cien, pomôže to, no musíme si dať pozor aj na to, aby sme zostali na úrovni dlhov, ktorá sa bude dať zvládnuť.
V roku 2021 Belgicko investovalo do obrany iba 1,1 percenta hrubého domáceho produktu. Viem, že ste oznámili, že tieto výdavky zvýšite, ale stále budete zaostávať za cieľom NATO, ktorý je dve percentá. Prečo?
Povedali sme už, že sa dostaneme na úroveň 1,54 percenta HDP. Ale vieme, že situácia sa mení a aj my musím prispieť. No musíme sa na európskej úrovni viac koordinovať. Obranné výdavky sú momentálne mimoriadne roztrieštené. Chcel by som tiež, aby investície do ozbrojených síl niečo priniesli európskym výrobcom, nielen americkým spoločnostiam. Belgicko sa bude viac snažiť, ale európske krajiny na to musia ísť múdro.
Označili by ste Putina za vojnového zločinca?
Keď sa pozriem na situáciu na Ukrajine, vidím vojnové zločiny. A je tu jeden líder. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vodca je zodpovedný za to, čo sa deje v mene jeho krajiny. No konečné slovo bude mať Medzinárodný trestný súd.