Rusko už viac ráz za posledné dni oznámilo, že zničilo systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine. Máte o tom nejaké informácie z vašich zdrojov?
Nie. Neviem sa k tomu vyjadriť. Ale ukrajinské tajné služby varovali, že Rusko maximálne zvýši svoje dezinformačné aktivity v krajinách, ktoré vojensky podporujú Ukrajinu. Cieľom je spochybniť túto pomoc. Nemám však priamo informácie o našom systéme S-300. Ukrajinci mu vedia zabezpečiť servis, aby bol funkčný. Je to v ich rukách, majú aj potrebné strely.
Boli ste v Kyjeve pri rokovaniach. Ako Ukrajinci reagovali na slovenský dar?
Premiér Heger oznámil počas cesty, čo sme urobili, ale S-300 už vtedy bol na ukrajinskom území. V Kyjeve nám za to poďakovali a prejavili uznanie. Ukrajinci mali pred vojnou 200 takýchto systémov. Nevedno, koľko im zostalo. Ale stále protivzdušnú obranu používajú. Chránia trasu, ktorá spája poľské letisko Rzeszów–Jasionka a ukrajinskú širokorozchodnú železnicu, cez ktorú chodia zahraničné návštevy a materiál a technika. Najviac ruských rakiet zostrelili vo Vinnyckej a v Žytomyrskej oblasti. Majú tam dva strategické body. Ukrajinci náš dar zobrali ako veľké gesto, lebo veria, že Slovensko spolu s Českom, ktoré malo dodať tanky T-72, prelomilo akési tabu týkajúce sa dodávok ťažkej bojovej techniky. Kyjev dúfa, že ďalšie krajiny sa pridajú.
Čo Ukrajinci najviac v tejto chvíli potrebujú?
Lietadlá a delostrelecké systémy, ktoré majú dosah viac ako 30 kilometrov, a protilodné rakety, ktoré im už sľúbil britský premiér Boris Johnson.
Protilodné strely asi Slovensko nemá na sklade, ale o stíhačkách MiG-29 sa diskutuje už istý čas. A tiež sa hovorí o húfniciach Zuzana. Malo by Slovensko takto ešte viac pomôcť Ukrajine?
V prípade húfnice Zuzana by šlo o predaj. S-300 sme darovali. Európska únia už pre Ukrajinu vytvorila finančný kanál vo výške 1,5 miliardy eur. Podľa mňa sa za tieto peniaze bude nakupovať aj vojenská technika. Nevylučujem, že by takto Ukrajinci mohli získať Zuzany. Kyjev presne vie, čo potrebuje, na rokovaniach sú predstavitelia vlády veľmi dobre pripravení a vecní.
Po vašej návšteve si v Kyjeve už podávajú kľučky európski lídri. V stredu boli v ukrajinskom hlavnom meste dokonca štyria prezidenti. Estónsky, litovský, lotyšský a poľský.
Kyjev je momentálne relatívne bezpečný. Mesto vyzerá úplne inak ako pred vojnou, ale v jeho blízkosti už ruské jednotky nie sú. Teraz však prichádza kľúčový moment, teda bitka o Donbas, na ktorú sa pripravujú obe strany. Myslím si, že jej výsledok veľa napovie o tom, ako sa vojna bude vyvíjať. Ak to dopadne tak, že Ukrajinci ju ustoja, predpokladám, že sa do Kyjeva vrátia aj diplomatické zastupiteľstvá.
K bitke o Donbas sa ešte dostaneme, ale vráťme sa k návšteve premiéra Hegera. On požiadal, aby sa mohol pripojiť k predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej, však?
Takých žiadostí bolo viac. Ale ona si vybrala nás. Hlavne preto, že premiér Heger na marcovom summite vo Versailles prišiel ako jediný s návrhom, ako riešiť európsku perspektívu Ukrajiny.
Slovensko predložilo plán, na ktorom ste pracovali aj vy. Von der Leyenová odovzdala prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému dotazník, ktorý musí Ukrajina vyplniť, aby sa ukázalo, ako je pripravená na prístupové rokovania. Čo bude ďalej? Nakoľko bude brať únia do úvahy slovenský plán?
Ten má niekoľko častí. Niektoré sa dajú použiť bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať prístupový proces. V návrhu hovoríme o zriadení fondu na obnovu Ukrajiny. Poľská vláda zase prišla so strategickým plánom, čo by sme mali financovať. A je tu aj návrh predsedu Európskej rady Charla Michela na vytvorenie trustového fondu solidarity pre Ukrajinu. Slovensko by však chcelo, aby sme do fondu na pomoc Ukrajine zahrnuli viac vecí. Nielen pomoc pri obnove infraštruktúry, ale aj náklady spojené s prístupovým procesom do únie. Návrh sme nazvali EÚ akčný plán obnovy, reforiem a členstva pre Ukrajinu.
Ako bude fungovať?
V rámci obnovy hovoríme o finančnom fonde, ale tiež o tom, aby sa na jeho správu uplatňovali princípy kohéznej politiky. Čiže tak, ako to teraz funguje v členských štátoch, ktoré majú nárok na eurofondy. Ich vlády podpíšu s EK partnerskú dohodu, a potom sú zodpovedné za manažovanie financií. Chceme, aby k tomu EÚ pristupovala inovatívnejšie. Napríklad, pokiaľ by Ukrajina robila projekty týkajúce sa prístupového procesu, navrhujeme, aby sa počas piatich rokov nemusela podieľať na spolufinancovaní. Ale ideme ešte ďalej. Navrhli sme, aby sme pri exporte tovarov a služieb z Ukrajiny na jednotný trh zrušili všetky obchodné kvóty a limity, ktoré stále v rámci asociačnej dohody existujú. A tretia časť nášho plánu sa týka inštitucionálnych opatrení a riešime aj vami spomenutý dotazník.
V akom zmysle?
Slovensko vypĺňalo dotazník rok a bolo v ňom asi tisíc otázok. Teraz ich už tieto dokumenty majú aj štyritisíc. V prípade Kyjeva však argumentujeme tým, že Ukrajina už roky zavádza do praxe asociačnú dohodu. Odporučili sme preto, aby EK Ukrajine pomohla s dotazníkom, lebo Brusel mnohé veci monitoroval. Potom príde eurokomisia so stanoviskom, či je Kyjev pripravený začať prístupové rokovania. Von der Leyenová povedala, že to bude v zrýchlenom procese a sľúbila, že s dotazníkom pomôže. Znamená to, že už v júni na summite EÚ by Ukrajina mohla dostať štatút kandidátskej krajiny. Aj Slovensko predsa fungovalo v zrýchlenom procese, keď sa usilovalo vstúpiť do únie. Momentálne 11 členských krajín otvorene podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ. Kyjev bude musieť riešiť 28 regulačných kapitol, ktoré sú najnáročnejšie z hľadiska harmonizácie s pravidlami únie. Vieme si to medzi štátmi rozdeliť a pomôcť Ukrajine a do piatich rokov to môžeme dokázať. A okrem toho Slovensko navrhlo, aby mal Kyjev špeciálny kandidátsky štatút.
Nazvali ste to kandidátskym štatútom plus.
Také niečo ešte žiadna krajina nemala, ale vychádzame len z dohôd, ktoré majú niektoré nečlenské štáty s EÚ. Ukrajina by mala mať prístup k programom či horizontálnym eurofondom a agentúram únie, v ktorých by Kyjev takpovediac získal vysokú školu toho, ako sa robí v únii legislatíva. Zároveň by sa Ukrajina mohla podieľať na práci komitologických výborov. Tie riešia návrhy eurokomisie ešte predtým, ako sa dostanú do legislatívneho procesu. Nórsko má napríklad preto v Bruseli 300 ľudí. Nie je síce členskou krajinou, ale má prístup na jednotný trh, to znamená, že sa aktívne zaujíma o to, na základe akých pravidiel EÚ funguje. Pre Ukrajinu by to bola ďalšia veľká škola. A chceme, aby mal Kyjev prístup aj k Rade EÚ na všetkých úrovniach. Na expertnej, veľvyslaneckej a ministerskej. Navrhujeme, aby si Ukrajina vybrala oblasti, v ktorých by mala pozorovateľský štatút, a aby sa ukrajinský prezident zúčastňoval na zasadnutí Európskej rady ako hosť.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Na Ukrajine sa však stále bojuje a už sme spomenuli bitku o Donbas. Aký vývoj predpokladáte?
Ukrajinci boli minimálne rovnako vďační za slovenskú podporu pre ich integračné snahy ako za systém S-300, ak nie viac. Zelenskyj však povedal, že bitka o Donbas bude rozhodujúca. Otázne je, čo dokážu do tohto boja nasadiť Rusi. Moskva chce vytvoriť kotol za líniou, ktorú Ukrajinci stále držia. Ak tomu správne rozumiem, majú tam najlepšie jednotky a techniku a pripravovali sa na to osem rokov. Rusom nevyšlo obsadenie Kyjeva, ale stále sa snažia získať Charkov. Kedysi to bolo hlavné mesto. Ideálne by bolo pre nich vyhlásiť Charkov za metropolu nazvime to akejsi ukrajinskej federatívnej neviem čo. Rusi potrebujú preraziť obranu pri Iziume, dole pri Lysyčansku a smerom na Slaviansk a Kramatorsk, aby sa dostali za chrbát Ukrajincov a obkľúčili ich. Keby vytvorili takýto kotol a získali by kontrolu, ovládli by Luhansko a Donecko. Ruský prezident Vladimir Putin to možno chce predať doma na 9. mája ako dosiahnutý cieľ. Vyzerá to tak, že už len takýto scenár dáva z pohľadu Kremľa logiku.
Čo by mal Západ urobiť, aby Rusi neuspeli?
Mal by vyzbrojiť Ukrajincov delostrelectvom, letectvom a protivzdušnou obranou. Rusi sa už sústreďujú na Kramatorsk, Slaviansk, Dnipro a Záporožie. Posledné dve spomínané mestá sú kľúčové, sú to vojenské mestá. Rusi ich nedobyjú, ale chcú pri nich prejsť.
Boli ste s premiérom Hegerom aj v Buči…
Poviem vám k tomu príbeh, aby zostal v pamäti. Vedeli sme, že pôjdeme do Buče, a preto sme rozmýšľali, ako vzdať úctu obetiam. Protokol dostal za úlohu, aby zabezpečil kahanec, ideálne so slovenským symbolom. No taký nebol, museli by ho vyrobiť. Ale našiel sa kahanec, na ktorom je Sedembolestná Panna Mária a slovenský kríž. Dostali sme ich tri, hoci premiér potreboval jeden. Potom sme prišli do Buče, kde je masový hrob vedľa chrámu. Bola to príležitosť, aby premiér kahanec zapálil. Lenže von der Leyenová a šéf EÚ diplomacie Josep Borrell, ktorý ju sprevádzal, nemali nič. Veľmi ich potešilo, keď sa ukázalo, že premiér Heger má tri kahance. Každý teda mohol zapáliť sviečku. Ukrajinská strana teraz potrebuje súdnych lekárskych znalcov. Viacero európskych krajín už ohlásilo pomoc pre Kyjev a aj experti na Slovensku sa prihlásili. Znalci vedia stanoviť čas, kedy došlo k úmrtiu a aká bola príčina smrti. Buča je z polovice zrovnaná so zemou. Ukrajinci tam stále nachádzajú mŕtvych. A to je len Buča, no aj inde je to podobné. Vojaci, ktorí to urobili, sa len tak neskryjú, dnes už nie je vojna anonymná. Čiže v istej chvíli by sme mohli mať k dispozícii údaje, ako ľudia v Buči a na iných miestach zomreli, či ich dokatovali, a zároveň budeme vedieť, aké ruské jednotky a kedy tam boli. Je to spôsob, ako zistiť bezprostredných vykonávateľov týchto zločinov. A potom je ďalšia vec, kto im dával rozkazy. V istom momente budeme mať databázu vojnových zločinov na Ukrajine, lebo ja to, čo sa deje, takto nazývam. Bol by som ešte opatrný s používaním termínu genocída. No vojnové zločiny proti civilistom to sú.
Krátko po vypuknutí vojny som robil rozhovor s bývalým ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom, ktorý povedal, že slovenská opozícia by si mala dať pozor, aby nepôsobila ako piata kolóna Ruska. Ako to vnímate vy? Heger po návrate z Ukrajiny ostro kritizoval opozíciu.
Len doplním postreh exministra pána Kubiša. Opozícia by si mala dať pozor na paragraf, ktorý hovorí, že v čase krízovej situácie, a my v takej sme, schvaľovanie a obhajovanie vojny môže byť, ak sa nemýlim, potrestané sadzbou 10 až 20 rokov. Opozícia by si mala dať pozor na to, čo rozpráva, či to náhodou nie je podpora vojny. Ale to súvisí aj s celkovou politickou kultúrou. Už som to vravel v inom rozhovore, ale keď mala moja manželka, ktorá pochádza z Ruska, prísť na Slovensko so mnou žiť, vravela mi, aby som jej odporučil knihy o Slovákoch. Boli medzi nimi aj Ťapákovci. Potom sa ma spýtala, či sme takí, ako v tej knihe. Zápecnícki a závistliví. Opoziční lídri hovoria, že máme strčiť hlavu do piesku, že sa nás vojna na Ukrajine netýka a nejako ju prečkáme. Myslia si, že bezpečnostná politika sa dá robiť tak, že neurobia nič. Je to absolútne zlyhanie zodpovednosti, ktorú by chceli mať za krajinu.