Veľmi veľa ľudí tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin podcenil odhodlanie Ukrajincov brániť svoju krajinu. Súhlasíte s tým, a ak áno, prečo je to tak? Dá sa povedať, že Putin skutočne žije vo vlastnom svete?
Putin verí, že je najlepšie informovaným svetovým lídrom, lebo dostáva všetko od tajných služieb a on sám slúžil v KGB. Je presvedčený, že o Ukrajine vie všetko. No na druhej strane sa Putin k Ukrajine stavia veľmi emocionálne a vždy to tak bolo. Roky si o nej myslí to isté. Pre ruských špiónov bolo veľmi zložité, a pravdepodobne až nemožné, aby niečo zmenili na Putinových názoroch. Ale nechcem tým povedať, že sa pohľad tajných služieb, týkajúci sa diania v Kyjeve, nejako zásadne líši od toho, čo si myslí Putin. Nanešťastie Ukrajinu vnímajú rovnako negatívne. Je to tak dlhodobo a do istej miery to súvisí so sovietskou minulosťou. Rusko je v tomto ponímaní skutočným štátom, kým Ukrajina ním nikdy nebola. Z tejto, nazvime to, logiky, vyplýva, že keď Ukrajina nie je skutočným štátom, nemôže fungovať. A taká krajina sa nedokáže brániť, keď na ňu niekto zaútočí.
No po tom, čo sa začala vojna, objavili sa správy o zatýkaní či rezignáciách v tajných službách, Národnej garde aj v ozbrojených silách. Je to reakcia na to, že invázia sa nevyvíja dobre? Robí Putin čistky?
Dá sa to nazvať čistkami. Nie je to rovnaké v tajných službách a v Národnej garde, ale všetci vieme, že sa to deje pre vojnu proti Ukrajine. Zaujímavé však je, že z vojenského hľadiska sa toho veľa nezmenilo. Povedzme, že by si Putin veci vysvetľoval tak, že mu jeho špióni a armáda nedali dobré informácie, a preto zapadol do príšernej vojny. V tom prípade by však mal chápať, možno už po prvom týždni, že niečo sa nepodarilo. Ale zmena stratégie prišla až po 50 dňoch. V podstate je to neuveriteľné. Znamená to, že Putin si 50 dní myslel, že všetko ide viac–menej podľa plánu, ktorý bol absolútne brilantný. Pravdupovediac je to zaujímavý fenomén. Zdá sa, že Putin stále žije v mylných predstavách.
Ak je to tak, a viem, že táto otázka sa často opakuje, je niekto, koho šéf Kremľa počúva?
Od začiatku vojny sme nevideli žiadne veľké zmeny. Zachytili sme len nejaké chýry, ale tie sa týkajú ľudí, ktorí nikdy nepôsobili v úplnej blízkosti Putinova. Áno, Anatolij Čubajs odišiel z Ruska, ale v súčasnej vláde už nemal žiadnu pozíciu. Možno je v problémoch Vladislav Surkov, ale neviem potvrdiť, či je v domácom väzení. No keby to aj bola pravda, Surkov už nie je poradcom Putina dva roky. Ruský prezident počúva možno troch, štyroch ľudí. Očividne k nim stále patrí minister obrany Sergej Šojgu. Vyzerá to tak, že jeho pozíciu neovplyvnilo ani to, ako sa vyvíja vojna. Blízko k Putinovi majú aj generálny tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev a šéf civilnej rozviedky Sergej Naryškin, hoci ho šéf Kremľa pred vojnou verejne ponížil. A ešte sa okolo ruského prezidenta motajú nejakí ľudia, ktorých pozná z Petrohradu. No to je všetko.
Keď sme hovorili o čistkách, oslabia režim?
Závisí to od toho, ako sa na to pozeráme. Čo sa týka fungovania tajných služieb a zbierania informácií, je možné, že v tomto zmysle systém oslabia. Už naozaj nikto Putinovi nepovie nič, čo by nebolo v súlade s jeho názormi. Všetci budú hádať, čo chce šéf Kremľa počuť. Ale nezabúdajme, že v Rusku nemajú bezpečnostné agentúry len spravodajskú úlohu. Sú v prvom rade nástrojom represálií a to im stále ide dobre. Okrem toho sa Putin nemusí báť, že by sa proti nemu postavila armáda, ktorá na to nemá ani silu, ani štruktúry. A v neposlednom rade v Rusku neexistuje politická opozícia. Samozrejme, z dlhodobejšieho hľadiska možno bude Kremeľ čeliť krízam, uvidíme, ako krajinu zasiahnu sankcie. Ale momentálne si Putin myslí, že všetko je poriadku.
Nechcem príliš špekulovať, ale z času na čas sa objavia nepotvrdené správy, že ruský prezident má zdravotné problémy. Ako ich vnímate?
Sú to zbožné priania. Tieto chýry sa začali šíriť, keď sa Putin v roku 2012 vrátil do prezidentského kresla. Odišli s tým všetky nádeje, že by sa Rusko mohlo zmeniť. Ľudia sa preto zamerali na to, ako ruský prezident chodí a rozpráva. Ale je to znak zúfalstva. Lebo je jasné, že okrem smrti neexistuje žiadny iný spôsob, ako sa Putina zbaviť. Myslím si však, že nemá žiadne zjavné problémy. Na verejnosti dobre a rýchlo reaguje na otázky. Je možné, že žije vo vlastnej realite, ale jeho inteligencia stále funguje. Videl som správu o tom, že s Putinom stále cestuje mnoho doktorov. Ale to je tradícia, ktorú sme mali ešte v Sovietskom zväze. Okrem Gorbačova boli všetci naši lídri takí.
Foto: SITA/AP
Čo sa podľa vás stalo v Buči, ale aj inde? Je zabíjanie civilistov súčasťou ruskej vojenskej stratégie?
Neustále si kladiem túto otázku. Nepoznám však odpoveď. Do istej miery sa to dá vysvetliť problémami, ktorým čelí ruská armáda dlhodobo. Sú to: slabá morálka, biedny výcvik a brutálne pomery v armáde. Mnoho ruských ľudskoprávnych aktivistov tiež v súvislosti s Bučou pripomína, že to nie je nič nové, že sme len zabudli, čo sa dialo v Čečensku pred viac ako 20 rokmi. Alebo že nás to ani nezaujímalo. A asi majú pravdu. Chcel by som však dodať ešte jednu vec. Podľa mňa sa za posledné tri až štyri roky ruské ozbrojené sily zhoršili. Sú ešte brutálnejšie. Aj dovnútra. Šikanovanie a mučenie nováčikov je dobre známym fenoménom. Ale tieto veci sa už stávajú aj v jednotkách, ktoré majú za sebou kvalitný výcvik. Napríklad v Specnaze sa vyskytli prípady, že dôstojníci znásilnili vojakov. Toto je úplne šialené. Špeciálne jednotky nemajú takú štruktúru ako iné časti armády. Ich príslušníci sa musia spoliehať jeden na druhého. No napriek tomu sa to deje. A do istej miery je to asi aj vysvetlenie pre to, čo stalo v Buči. Vyzerá to tak, že brutalita je teraz charakteristickou črtou ruských ozbrojených síl.
Od začiatku vojny sa Rusko vystatuje svojimi jadrovými zbraňami. Teraz sa Putin pochválil testom rakety Sarmat. Do akej miery by mal Západ brať tieto hrozby vážne?
Putin do istej miery blufuje. Miluje takúto hru. Ale je potrebné k tomu pristupovať aj vážne. Ruská armáda začína byť na Ukrajine zúfalá. Má pocit, že stojí proti prevahe, že bojuje nielen so zmobilizovanými Ukrajincami, ale aj s NATO. Preto sa možno uchýli k niečomu naozaj veľmi zlému. Nanešťastie, nič sa nedá vylúčiť.