Referendum o Európe. Francúzi si vyberajú medzi Macronom a Le Penovou

V nedeľu Francúzi rozhodnú, kto z nich bude vládnuť v Elyzejskom paláci. Volebné miestnosti vo Francúzsku sa otvorili o 8.00 h. Macron sa snaží získať druhý mandát a v prípade Le Penovej je to tretí pokus uspieť v prezidentských voľbách.

Z kombinácie viacerých prieskumov verejnej mienky vyplýva, že zmena na čele štátu zrejme nenastane. Macron by mohol získať okolo 55 percent hlasov, Le Penovú by malo podporiť zhruba 45 percent voličov. „Všetky predvolebné ankety po prvom kole volieb dávajú náskok súčasnému prezidentovi v rozpätí 7 až 12 percent," napísal denník Guardian.

Chce Le Penová frexit?

Macron označil blížiace sa druhé kolo volieb za referendum o Európe. Zdôrazňuje, že členstvo v EÚ chráni krajinu pred krízami a pomáha jeho prosperite, a svoju vyzývateľku obviňuje, že si želá frexit, čo je výraz pre francúzsku podobu brexitu.

Le Penová ešte pred pár rokmi požadovala referendum o zotrvaní v únii a chcela tiež, aby sa štát namiesto používania eura vrátil k francúzskemu franku. Teraz už o ničom takom nehovorí, čo zjavne súvisí so snahou byť prijateľnou pre väčší počet voličov. Macron ju však podozrieva, že v skutočnosti jej ide o odchod z EÚ.

Obviňuje ju nepodložene? Vôbec nie. „Jej plány uprednostňovať francúzskych občanov by priamo odporovali európskemu právu. Problémy by spôsobila aj vtedy, keby sa pokúsila sprísniť kontroly na hraniciach, znížiť francúzske príspevky do rozpočtu EÚ a povýšiť francúzske právo nad európske," upozornila stanica BBC. Uprednostňovanie Francúzov súvisí s tým, že by boli nadradení imigrantom hlavne v získavaní práce a vo vyplácaní sociálnej podpory, čo by však asi odporovalo aj samotnej francúzskej ústave.

Problém s vekom odchodu do dôchodku

Jedným z bodov, v ktorom sa Macron a Le Penová úplne rozchádzajú, je reforma penzijného systému. Kým on podmieňuje jeho finančnú udržateľnosť zvýšením vekovej hranice aspoň na 64 rokov, ona by ju dokonca posunula nižšie. „Sľubuje ponechať súčasnú hranicu 62 rokov a znížiť ju na 60 rokov pre tých, ktorí začínajú pracovať od svojich 20 rokov," poukázala stanica France 24 na rozdielne predstavy prezidentských kandidátov.

Macron hovorí, že reformu treba prijať s tým, aby začala platiť najneskôr od roku 2030. Chce však vypočuť vôľu ľudu, preto by penzijné zmeny predložil na referendum.

Le Penová vraví, že jej plán je reálny, pretože by vedela nájsť 63 miliárd eur ročne, aby penzijný systém zostal udržateľný v súčasnej podobe aj so znížením hranice na 62 rokov.

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Jean Tirole považuje predstavu líderky krajnej pravice za nezmysel. „Ekonomický program Marine Le Penovej je pre Francúzsko nebezpečný," napísal v analýze pre noviny La Dépeche. Zmienenú sumu 63 miliárd eur ročne považuje za výrazne podhodnotenú, lebo odhady nezávislých ekonómov sú o 17 miliárd eur vyššie. Tirole zároveň upozornil, že Le Penová sa mýli, keď tvrdí, že do penzijnej sústavy by našla 16 miliárd eur ušetrením nákladov na imigrantov a 15 miliárd eur lepším bojom proti daňovým únikom. Zdôraznil, že také veľké sumy by určite nezískala.

Byty pre rodených Francúzov

Le Penová by uprednostnila francúzskych občanov pred cudzincami aj v oblasti bývania. Viac ako 600-tisíc bytov, ktoré sa dostanú na trh, by podľa nej mali možnosť prednostne kúpiť si tí manželia, z ktorých aspoň jeden je rodený Francúz.

Macron odpovedá svojej súperke výčitkou, že má nacionalistickú agendu, ktorá nemá nič spoločné s vlastenectvom. Ľudia z okruhu šéfa Elyzejského paláca všeobecne hodnotia plány Le Penovej ako atak na francúzsku ústavu – a s rizikom, že krajina by mala v EÚ ešte horšiu povesť ako Maďarsko či Poľsko.